1987
Nedokázal som zaspať... dookola sa mi v hlave rekapitulovala dnešná noc.
Tracy...
Ani som sa jej nespýtal, že kde býva a či sa ešte vôbec stretneme... hlupák.
Zavolal som ju jedine na náš prvý "koncert".
Tracy prosím príď, nezlom mi srdce aj ty... neviem či by som to už zvládol...
×××
Bol to neskutočne trýznivý pocit, konečne som našiel niekoho môjmu srdcu blízkeho a nechal som ju len tak odísť.
"Kurt, čo ti je, preboha? Dúfam, že nie kvôli tej babe... sa spamätaj chlape, veď žien je plno. Jedna odíde, ďalšia hneď príde," sebavedomo mi povedal Krist.
Nechápal to, jeho citové rozpoloženie bolo na úrovni opice. Nevie, čo je to úprimne milovať alebo čo je pocit beznádeje... on berie ženy len ako nejakú zábavku na večer a potom ich odhodí ako špinavé prádlo. Ja to nedokážem, potrebujem niekoho kto by ma miloval a komu by som mohol veriť... kto by ma chránil pred mnou samým..
×××
Stál som uprostred pódia v malom bare, v ktorom bolo asi dokopy dvadsať ľudí.
"Raz dva, raz dva," skúšal aké je echo. Až v tej chvíli som si uvedomil, akú mám trému... opatrne som si prevliekal remeň gitary cez hlavu... je to tu.
Nádych, výdych...
Obzrel som sa dozadu na chlapcov a tí ma povzbudili úsmevom. Bolo vidno, že tiež majú stres, naše publikum nemalo nikdy viac ako dvoch ľudí...
Sledoval som náš playlist, na začiatok sme si tam dali nejaké covery od Sex Pistols a potom bola na rade naša tvorba: Blew, Big Cheese, School, Negative Creep... a About a girl.
×××
Začalo sa to, Aaron bil do bicích ako o dušu, Krist sústredene brnkal na base ako v ten deň, kedy som ho prvý krát stretol, a ja som snažil zo seba vydať úplné maximum. Ani som nečakal, že si to tak budeme užívať a že sa tak spotíme.
V bare bolo jemné prítmie, ale to stačilo na to, aby som dokázal identifikovať tváre, a tú je som, žiaľ, nevidel.
Pred nami pógovalo asi desať ľudí a už aj to berieme ako úspech. Páčila sa im naša malá skupinka z Aberdeenu.
Ale jediné, čo ma v tej chvíli najviac trápilo bolo, že po Tracy nebolo ani stopy, a naše vystúpenie sa už čoskoro blížilo ku koncu. Vari si nemyslela, že ju beriem ako dievča na jednu noc.
Ach Tracy, keby si len vedela...Ešte pred tým ako som začal spievať poslednú pieseň som sa ešte raz rozhliadol po bare, ale jej stále nikde. Tá predstava, že tá noc znemenala veľa len pre mňa ma ranila...
×××
Začal som spievať, chcel som dať do toho čo najviac emócii, aby to nejakým zázrakom došlo až k nej.
Bol som už pri strofe...
...I´m standing in your line
(Stojím v tvojom rade)
I do hope you have the time
(Dúfam, že máš čas)
I do pick a number too
(Vybral som si aj číslo)
I do keep a date with you...
(Chcem si s tebou dať rande...)
...keď som ju zrazu zazrel. Stála sama pri bare, oblečená vo voľnej košeli, deravých džínsach a v tých roztomilých bielych teniskách. Bola krásna. Srdce mi radosťou poskočilo, keď som ju uvidel.
Snažil som sa dať do tej piesne ešte viac intuitívnosti, moje vokály šli pomaly až od žalúdka.
Mala slzy v očiach, určite pochopila, že tá pieseň bola venovaná a napísaná len a len pre ňu.
×××
Po vystúpení som hneď smeroval za ňou, aj keď ma neskutočne tešilo, že ľudia mali pozitívne ohlasy a pýtali sa, či budeme ešte vystupovať, v tej chvíli ma to ale netrápilo. Bola tu ona, nič iné som nevnímal...
"Kurt, bolo to..." nenechal som ju dopovedať, umlčal som ju svojím bozkom.
Po nekonečne dlhej chvíli som sa od nej oddialil a zapozeral som sa jej do tváre. Oči jej žiarili a venovala mi nežný úsmev, predsa ma len ľúbi. Cítil som sa blažene, akoby som vyhral najvyššiu cenu v lotérii, a to bola práve jej láska. Zvrel som oči a dal som jej pusu na čelo, potom sme si naše čelá opreli o seba. Dúfam, že to nie je len sen...
Objal som ju najpevnejšie ako som len vedel a tvár som si zaboril do jej vlasov.
"Prišla si...," zašepkal som.
YOU ARE READING
Ja, Kurt
FanfictionAko by to asi vyzeralo, keby si Kurt viedol denník? (začiatok, nov. 2016) ________________________________________ #1 denník ❤ #4 sad story ❤