Ja, Kurt

17. Dave Grohl

1990

Opustil som ju ako zbabelec. Nikdy som nechápal, ako môže niekto niekoho opustiť z lásky, až teraz.

Nerobil som to kvôli sebe, ale kvôli nej. Srdce mi vravelo nech to nerobím, ale môj rozum tvrdil opak.

Tracy by nemala so mnou budúcnosť, nebola typ osoby, ktorý by sa hodil do grunge vlny. Bola krehučká ako porcelánová bábika, ktorá sa môže hocikedy rozbiť.
Bolo by jej ťažké zapadnúť a hlavne by ma už nevedela vystáť. Dúfam len, že je šťastná a našla niekoho kto jej je hoden viac než ja...

Vysporiadaval som sa s tým viac než rok, nonstop som na ňu myslel, chýbali mi jej úprimné oči, jemné dotyky, vrúcne objatia a samozrejme jej nežné pery.

Ale napodiv som nebol až taký skleslý ako som čakal, viac som tvoril, viac sa zdokonaľoval...  asi mi bolo súdené, aby sa to tak stalo.

Malé kluby, v ktorých som tak rád hrával, boli už malé pre naše rastúce publikum.

Vrece sa pretrhlo, keď sme vydali demo nahrávku In Bloom. Tínedžeri šaleli, stále sa o nás viac a viac rozprávalo. Z malomestkej nekomerčnej skupiny sme sa pomaly stávali známi, a už sme dokonca nehrávali len zadarmo...

KRIST

Kurt si už pomaly začínal uvedomovať vážnosť situácie, bol si vedomý toho, že už sa čas nedá vrátiť späť. Cítil, že niečo dosiahne. Nirvana pomaly prerážala, boli sme pozývaní stále do viacerých klubov, do ktorých sa už naši fanúšici nezmestili. Kurt miloval kluby, miloval, že je k ľudom bližšie a viac si to vedel užívať s nimi, viac to preciťoval, nechcel vystupovať na verejnosti, bál sa toho...

Neustále nad niečim premýšľal, bolo vidno, že je nespokojný s Chadom. Stále hľadal vhodného bubeníka, ani predtým s Aaronom nebol úplne spokojný. Začal vyhadzovať Chadovi na oči, že je neschopný. Rástli medzi nimi stále väčšie a väčšie spory, ale Kurt však nemal gule natoľko, aby ho hneď vykopol.

Musel som opäť zasiahnuť, chodil som pozerať do rôznych barov na živé vystúpenia. Práve som v jednom bol, popíjal pivo a sledoval skupinu s názvom Scream. Vokály hrozné, riffy katastrofálne, ale ten ich bubeník... Vypol som a nepočúval nič iné len jeho, určite on bol ten, ktorý držal skupinu pri živote. Bol perfektný, bil do bubnov ako blázon, a pri tom stihol headbang-ovať a dokonca mal aj pár krátkych screamových sól... wow.

Po vystúpení som sa za ním zastavil a pokecal s ním. Zistil som, že bol dokonca nedávno na našom vystúpení a že ho zaujal náš vystredný štýl. Dal som mu ponuku, či by nechcel prísť ďalší deň na skúšku.

KURT

Krist mal celý deň podozrivo veselú náladu, ale ani za pána mi nechcel povedať o čo ide.

Sedeli sme v našej ošarpanej skúšobni.

Práve som si ladil gitaru na drop. Samozrejme, čakali sme na Chada, ktorého stále nikde a nikde... Ten chlapec mi už pekne dlho žral nervy a toto už bola posledná kvapka, nebudem predsa neustále na ňho čakať a tolerovať jeho prehrešky.

Z chodby sa ozvali kroky...

„No konečne sa našej princezničke uráčilo prísť..." už som mu šiel poriadne vynadať, ale uprostred vety som sa zasekol. Nebol to Chad, ale nejaký neznámy chalan, oblečený v obyčajnom bielom tričku, džínach, roztrhaných teniskách a vlasy mal tmavé, ležérne rozpustené a dlhé asi tak po plecia.

„No čo moj, asi si zablúdil.." začal som podrypovačne, Krist sa vedľa mňa zadúšal od smiechu.

„Nezablúdil," povedal mi Krist s úsmevom.

Niečo tu smrdelo, Krist na mňa niečo hral... Nemal som chuť na jeho vtípky, už celý deň ma iritovala jeho priblblá nálada, vyškieral sa ako idiot. Mal som silný pocit, že sa už fakt preorientoval na mužov, už pri Aaronovi som mal isté podozrenie...

„Prišiel si s nami zahrať.." načrtol mi opatrne Krist.

„Preboha, fakt... znovu? Prepáč, ale už nechcem ďalšieho Chada alebo Aarona, s prepáčením, ale nosíš mi tu samých chujov," povedal som mu narovinu.

Krista sa to však nedotklo, usmial sa ešte väčšmi. Neznámy chalan nevyzeral urazene, ale skôr zmätene a začínal sa mu tiež pomaly ukazovať úsmev na tvári, akoby mu zrazu bol jasný vtip, ktorý som ja ani bohovi pochopiť. Mal som chuť im obom riadne vylepiť.

„Veď skúsme niečo..." začal Krist.

Prevrátil som očami.

„No dobre, keď inak nedáš," pozrel som sa na chlapca, „vieš dať niečo od Black Sabbath?"

Ani som mu nestihol povedať čo a už sedel za bubnami a trieskal koniec skladby Heaven and Hell. Neveril som vlastným ušiam. Tento nežne vyzerajúci chalan bil do bubnov ako o život, bol s nimi vžitý, išlo mu to ako po masle. Hral sústredene a dokonca so zavretými očami.

Bol jedným slovom neskutočný, a ja som nemal slov. Bol presne to, čo som tie dlhé roky hľadal, a čo tak chýbalo Nirvane. Štipol som sa do ruky, či sa mi náhodou nesníva...

... nesnívalo sa mi to.

„Vedel som, že ťa prekvapí," zašepkal mi veselo Krist.

Mal pravdu, ten chlapec bol neuveriteľný.

Keď  dohral, tak som konečne dokázal niečo zo seba vypotiť.

„Wow, to bolo proste fantastické, nečakal som to. Prepáč, za moje opovrhovanie tebou... Mohol by si mi prezradiť svoje meno, zázrak?" opýtal som sa.

Chlapec sa zasmial od ucha k uchu.

„Som Dave... Dave Grohl," povedal a podal mi ruku.

„Veľmi ma teší, Dave. Rád by som ťa privítal v Nirvane, teda ak súhlasiš..." dodal som váhavo.

Dave energicky prikývol hlavou.

„Veľmi rád sa stanem členom Nirvany," odpovedal veselo.