12. Love Buzz

137 26 8
                                    

1987

Vybrali sme sa osláviť našu novovzniknutú skupinu do Seattlu.

Pub, do ktorého nás Aaron zaviedol, bol preplnený ľuďmi a hlasnou hudbou. Našťastie bolo šero, takže som nevidel tie otravné spité tváre.

Po pár sekundách som ale stratil tých dvoch z dohľadu... no super, nateraz sa budem musieť zabaviť sám.

×××

Moju pozornosť upútal bar, mal som chuť nejak spláchnuť dnešný, napodiv, celkom vydarený deň... tam ma tí dvaja určite nájdu.

"Poprosím jedného Jacka... alebo viete čo, nechajte mi rovno celú fľašku, dnes to tu bude nadlho," žmurkol som na mladú barmanku.

TRACY

Preboha, tu sa nedá ani pohybovať. Z každej strany sa na mňa niekto lepí... čo vám dnes všetkým je?

Prečo som so sebou nezobrala aspoň Maddy?

Sucho v ústach ma pomaly začínalo trýzniť...

Bar bol, samozrejme, preplnený, a ja som sa nemala chuť pchať medzi tie skupinky chlapov a počúvať tie ich rôzne narážky, jedine ak by som tam našla voľné miesto... ale nič som nevidela. Všade boli len nejaké skupinky... až na jedno miesto na kraji. Sedel tam zhrbený a osamelý chalan.
Ako môže byť v takom hluku taký pokojný?

KURT

Ach, Jack... ty môj verný priateľu, ty ma nikdy nesklameš... si tu furt so mnou. Koľko z teba musím odpiť aby si mi tak decentne otupil zmysly?

A kde, dočerta, stále trčia tí dvaja? Určite zas oblbujú nejaké dievčatká... typické.

TRACY

Nechápala som to... všade bol hluk a "zábava" a on si tam len tak sedel, a hypnotizujoval tú fľašku pohľadom...
Musí o niečom fakt tuho premýšľať.

Pôsobil na mňa jedinečným dojmom, chcela som mu veľmi vidieť do tváre... priam až zúfalo. Keby ju len trošku zdvihol... prosím zdvihni ju a pozri na mňa... prosím...

KURT

Konečne mi začínal Jack písať, a pomaly sa mi ukazoval pripitý úsmev na tvári... vďaka, priateľu.

Zrazu ma niekto zchytil zozadu za rameno.

"Preboha, ty idiot, som sa skoro dosral," povedal som so smiechom Kristovi, "Kde ste sa túlali vy zmrdi?"

"Ach, to je nadlho..." povedal vysmiaty Aaron... pozreli sa na seba s Kristom, a začali sa smiať ešte väčšmi.

Určite zažívali nejaké orgie... veď ako inak.

"Ale už by sme si mohli pripiť, keď sme tu všetci pokope," nadhodil Krist.

"Veru mohli... tak na Nirvanu, nech prerazíme aspoň v Amerike a naučíme tú zdegenerovanú mládež počúvať dobrú hudbu!" povedal som so smiechom.

Ja, Kurt Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang