About You // h.s. z.m. ✔

27. ,,Maybe once"

,,Och ahoj Louis" pozdravila som donedávna môjho dobrého kamaráta. Po tom čo Zayn odišiel s kapely sme sa spolu už viac nestretli.

,,Ahoj" prebral sa z šoku a usmial sa na mňa ako slniečko. To som na ňom mala rada. Bol vždy pozitívny a šťastný .

,,Čo tu robíš? Nie si tehotná?" spýtal sa zmätene.

,,Áno som. Jade ma tu zatiahla, aby som si trochu prevetrala hlavu. Samozrejme bez alkoholu" uchechtla som sa.

Prikývol a zasmial sa.

,,Takže si tu s ňou?" pozrel na mňa divným pohľadom.

,,S babami aj s pár kamošmi. A ty?" opýtala som sa zvedavo. S Eleanor sa pred pár týždňami rozišiel ako som sa dozvedela z bulváru čiže buď má novú známosť alebo je tu s kamošmi.

,,Noooo" zatiahol a poškriabal sa na zátylku. ,,Vieš sme tu všetci zo skupiny" ozrejmil pričom po mne prešla husia koža.

Harry je tu!

Dopekla musím utiecť!

Zatiaľ čo som plánovala môj útek dvere, ktoré viedli do klubu sa otvorili a z nich vyšiel......

.......na moje šťastie sa vo dverách objavil blonďavý Niall.

,,Kde sa toľko túlaš? Harry si robí srandu, že ťa niekto znásilnil" zasmial sa a podišiel ku Louisovi.

Až po chvíli mu došlo, že vedľa nich stojím ja.

,,Perrie?" vyvalil na mňa tie svoje modré okále.

,,Ahoj Niall" usmiala som.

,,Wau vyzeraš úžasne. To tehotenstvo ti prospieva" zložil mi kompliment len čo mu došlo, že som to v skutočnosti ja.

,,Ďakujem" začervenala som sa prihlúplo. Našťastie tu bola tma.

,,Tak chalani ja už pôjdem. Ahojte" rýchlo sa s nimi rozlúčila, otočila sa a odišla.

Louis chcel ešte niečo povedať, no to nestihol. Rýchlo som sa prestala k východu. Chcela som byť odtiaľ čo najďalej. Najprv som však musela ísť do našeho boxu po kabát.

Predierala som sa davom so sklonenou hlavou. Nechcela som, aby ma Harry zbadal. Konečne som došla k môjmu cieľu.

Sedeli tu Jesy a Jade. Keď zbadali, že chcem odísť pokrčili obočie.

,,Kam ideš?" spýtala sa ma Jesy.

,,Domov nie je mi práve najlepšie" vyhovorila som sa, rozlúčila som sa s nimi a znova prešla na parket, aby som sa mohla dostať k východu.

Delilo ma od neho pár metrov keď do mňa niekto silno vrazil. Len tak tak som sa udržala na nohách, no pri tom som narazila do chrbta nejakého neznámeho chalana.

Zamrmlala som ospravedlnenie a mala v pláne pokračovať keby dotyčný neprehovoril:

,,Pezz?" oslovil ma Harryho hlas. Zavrela som oči a v duchu preklinala človeka čo do mňa strčil.

Jemné som sa k ne u otočila.

Bol to on. Vyzeral dosť zle ako som ho videla naposledy.

Pri pohľade naňho sa mi začali vynárať myšlienky na ten deň kedy všetko zničil.

Z oka mi vypadla slza, ktorú som rýchlo zotrela. Bohužiaľ nie až tak rýchlo, aby si ju nevšimol.

Už som to viac nezvládala a tak som otočila a rozbehla sa k východu.

Vyšla som z baru kde má čakalo peklo.

Pred klubom bolo azda 20 novinárov S fotoaparátmi ktorých blesky ma oslepovali. Bol tu taký ruch, no aj cez to som počula Harryho volanie, ktoré sa čím ďalej tým viac blížilo. 

,,Poďte slečna Edwards .Odvezieme vás do bezpečná" pohnal má môj ochrankár a tak som neváhala a spolu S jeho pomocou sa dostala do auta.

Rýchle som doňho zaliezla a vodič za mnou zatvoril dvere. Cez tmavé okno som mohla vidieť ako sa ku mne cez novinárov prediera Harry.

,,Slečna? Ideme alebo počkáme na pána Styles?" spýtal sa ma môj vodič - Antonio.

Pozrela som sa späť na Harryho, ktorého takmer paparazzi prevalcovali. Zavrela som oči a povedala:

,,Počkajte naňho" 

Otvorila som dvere a ochrankárovi naznačila aby mu pomohol prestať sa k autu.

Celú tú dobu na mňa Harry šokovane hľadel.

Dnes ľudí celý deň len šokujem....

Sadol si oproti mne.

Auto sa pohlo a stále sme nič nevraveli. Ja som hľadela na svoje spojené ruky a on na mňa.

Po celý ten čas som sa pýtala samej seba prečo som ho sem vlastne vzala?

,,Perrie......ma mrzí čo sa stalo" zamrmlala načo som sa musela uchechtnúť.

,,Prosím ťa prestaň. Obidvaja vieme, že ťa to vôbec nemrzí . To, že si mi zničil vzťah" povedala som uštipačne a po prvýkrát sa na neho poriadne pozrela.

,,Máš pravdu" uznal. ,,Nemrzí ma to, že nie ste spolu. Mrzí ma to, že som ti tak moc ublížil. Že som spôsobil bolesť láske môjho života" prekvapene som zalapala po dychu. To čo vravel boli až prisilné slová.

Nemôže má až tak ľúbiť........

,,To dieťa je jeho však?" spýtal sa po hodnej chvíli ticha.

Jemne som prikývla a nič k tomu nedodala. Vlastné som ani nemala čo . Všetko už bolo povedané.

,,Myslíš, že mi budeš niekedy schopná odpustiť ?" zašepkal smutne.

Pozrela som sa zamyslene na centrum mesta, ktorým sme práve prechádzali.

,,Nemusíš odpovedať. Aj tak tvoju odpoveď poznám" zamrmlala.

,,Pán vodič! Zastavte mi tu prosím" povedal smerom k Antoniovi.

,,Tu? Nechcete odviezť domov?" spýtal sa prekvapený Antonio.

,,Nie nebudem tu keď tým ubližujem osobe ktorú mám najradšej" povedal s pohľadom zapichnutým do mňa.

Po jeho slovách mnou prešla triaška.

Cítila som ako sa mi tie slová zapisujú do srdca, ktoré mi zrýchlene bilo.

Čo sa to so mnou dopekla deje?

Auto zastalo a Antoniu mu otvoril dvere.

Rýchlo vystúpil a chcel odísť lenže v tom som spravila niečo čo ani jeden z nás nečakal.

Jemne som ho potiahla za ruku, aby sa na mňa pozrel.

,,Možno raz sa mi podarí zabudnúť" zašepkala som načo sa jeho oči rozšírili. Chcel niečo povedať, no vtedy som už dala Antoniovi pokyn na odchod a tak zatvoril dvere, nastúpil a vyštartoval.

V spätnom zrkadle som mohla vidieť, že Harry tam ostal prekvapene stáť a pozerať na naše odchádzajúce auto.

Pousmiala som sa nad tým a pohodlne sa usadila do mäkkej sedačky.

💘💘💘💘💘💘💘

Hahahaha každá ste si myslela, že to bude Harry všaaak????😂😂😂
No nakoniec sa vlatne aj tak stretli takže........😇😁

Aký máte názor na tento príbeh? Bola by som veľmi rada, ak aby ste sa k nemu vyjadrili❤❤❤

Tak snáď sa vám to páči💛💛💛

VašaLaurie❤