Prológ

110 17 5
                                    

Život spojíme s iným človekom, len ak nám má čo ponúknuť. Ak má farby, ktoré náš život oživia a posunú ho vpred. Naučia nás niečo nové, ukážu nepoznané emócie a naučia nás lietať. Takého človeka si držíme blízko pri tele a jeho farby si neuvedomujeme, až kým ich nestratíme. Až kým nestratíme toho človeka. 

No čo ak niekto svoje farby premrhá? Nemá snáď potom nárok na lásku?

Premrhané farbyDonde viven las historias. Descúbrelo ahora