Premrhané farby

25. Keď zločinec stretne zločinca

Už desiatykrát preškrtol obsah papiera. Všetko čo napísal, sa mu zrazu zdalo mdlé a úplne nezaujímavé. A on sa pritom potreboval uistiť, že si to prečíta, čo najviac ľudí. Iste, spoliehali sa, že im Historická fakulta odpovie v najlepšom záujme, no to mohlo trvať a on potreboval okamžité riešenie. A tak sa pokúsil zabudnúť na všetko, čo sa v tej chvíli zdalo ako nepodstatné.

Hrot pera priložil k papieru a zavrel oči. Presne ako kedysi, keď sa z neho slová rinuli samé. Zhlboka sa nadýchol a jeho ruka sa okamžite roztancovala v melódii písmen. To, že mu to ide znova ľahko, ho ešte väčšmi upokojilo a netrvalo ani hodinu a jeho práca bola konečne schopná uzrieť svetlo sveta.

Doprial si čas a ešte niekoľkokrát si text poriadne prebehol očami, keďže Sabrina nemohla prísť, aby mu pomohla s korekciou. Jeho notebooku už začínala dochádzať baterka, a tak si to stiahol na kľúč, ktorý si zastrčil do vrecka džínsov.

Bol odhodlaný, že dnes sa dostane do redakcie, pretože výstavba a príkaz na vysťahovanie, moholi prísť každým dňom. Preto počkal kým sa vonku zotmelo a až potom, čo najtichšie opustil dom. Kráčal k budove školy a jeho kroky sa osamelo ozývali ulicou.

Na chvíľu mu to prišlo deprimujúce, no potom nepotrebné myšlienky potlačil a v hlave si začal premietať mapu školy. Potreboval sa dostať len cez vchodové dvere, pretože bránu nezamykali. Zrejme nadobudli dojem, že neexistuje človeka, ktorý by dobrovoľne a ešte v noci prišiel do školy.

Prerátali sa.

Finn sa tam totiž to ocitol len pár desiatok minút pred jedenástou a opatrne potlačil kovovú bránu, ktorá sa s miernym škripotom otvorila. Snažil sa o čo najmenší priechod, cez ktorý napokon potichu prekĺzol.

Celé mu to sťažoval fakt, že v areáli školy nebolo žiadne osvetlenie, a tak kráčal len po pamäti. Pod nohami pocítil trojité schody, o ktoré v tej tme zakopol a nakoniec rukou nahmatal aj kľučku, ktorá však ani po stlačení nepovolila.

Na rozdiel od krádeži v Memory Group, teraz nemal tušenia ako sa dostať dovnútra. Dal preto na inštinkt a pustil sa popri múre, až sa ocitol za budovou školy. Zrejme mu osud prial alebo to bola nejaká zvláštna zhoda náhod, pretože zbadal otvorené okno, ktoré viedlo do kabinetu výtvarného umenia.

Ešte raz sa paranoidne rozhliadol okolo seba a nerozmýšľajúc nad svojimi činmi, sa rukami chytil o vonkajší parapet a nohami sa zaprel do steny. Musel použiť všetku silu, aby sa vyšvihol dohora, no keď sa mu to podarilo, tak pocítil pach chemikálii vo farbách, ktorý mu pohltil dýchacie cesty, až sa takmer rozkašľal.

Nedovolil si však strácať čas a konečne zoskočil na pevnú zem. Z vrecka vytiahol mobil, ktorý sa mu v tej nekonečnej tme zišiel, pretože na rozdiel od exteriéru, vnútri nebolo vidno ani len slabú žiaru mesiaca.

Videl síce len na niekoľko centimetrov pred seba, no bezpečne sa mu podarilo dostať ku vchodovým dverám a uniknúť tak stiesnenému priestoru kabinetu. Chodby vyzerali ešte prázdnejšie ako cez deň a Finn mal pocit, že o chvíľu bude chodiť doslova po špičkách, len aby ho nedesili jeho vlastné kroky.

V rovnakom duchu pokračoval aj po schodoch, ktoré viedli na druhé poschodie. Ihneď mu to pripomenulo, ako sa so Sabrinou zakrádali po tmavých halách stavebnej spoločnosti a na tvári mu zasvietil úsmev. Cítil sa ako blázon - len tak sa vyškierať do tmy. No bol šťastným bláznom.

Možno aj preto, že niekto nezodpovedný nechal odomknuté dvere od redakcie, a tak mohol poľahky vkĺznuť dovnútra. Zacítil starý známy pach, o ktorom ani vlastne nevedel odkiaľ pochádza. Miešal sa v ňom atrament a tá nepopísateľná vôňa papiera.

Dokonca si na chvíľu doprial kúsok sentimentality a poobzeral sa okolo seba, pričom narazil na stolnú lampy, ktorú zvykol používať Tim, keď tu zostával dlhšie. Okamžite ju zažal a pobral sa k hlavnému počítaču, ktorého heslo vedel snáď už aj poslepiačky. Nebola to síce jeho práca, no nebolo to prvýkrát, čo niečo publikoval bez upovedomenia. Kým tu pracoval Tim, tak mu to prešlo avšak netušil, čo by s ním bolo tentoraz.

Keď sa stroj konečne zobudil, takmer až nestíhal Finnovmu rýchlemu tempu, kým mechanicky sťahoval článok z kľúča do programu, v ktorom už boli finálne podoby novín. V nedeľu večer to už len dajú tlačiť, presne tak ako vždy a o jeho kúsku sa nikto nedozvie. Už len ak to bude nezvratné.

Na obrazovke počítača práve bežala tá otravná ikona sťahovania, keď si chlapec uvedomil, že vôbec nemá strach z toho, že by ho chytili. Na um mu prišla aj myšlienka, že je to vďaka tomu, že sa nemusí báť aj o Brinu ale nakoniec tieto úvahy radšej hodil za hlavu.

Počítač prehlásil prácu za dokončenú, a tak Finn neváhal a všetko povypínal presne tak, ako mal. Zrejme to urobil aj včas, pretože na pol ceste dole schodmi, začul nejaké hlasy. Najprv sa naľakal, že je to znova polícia, no keď sa poriadne započúval do prebiehajúceho rozhovoru, tak mu ihneď došlo, že to tak nie je.

„...kašlem ti na to, či je to správne!" naštvane a so snahou o šepot zasyčal akýsi chlapec.

„Pokiaľ nám na to prídu, tak nás vyhodia zo školy!" oponoval mu ten druhý a Finn sa stále zakrádal dole schodmi. Pripravoval sa aj na možnosť, že bude musieť bežať. Cez hlavu si prehodil kapucňu čiernej mikiny a so sluchom napnutým, postupoval.

„Preboha nebuď ako malé decko! Ja tu už nemôžem stráviť ani rok navyše a naviac nikomu neublíži ak mi pri tých päťkách pribudne aj pár troják. Len aby mi vyšiel priemer," Finn mal ihneď spoznať ten sebavedomý a slizký hlas.

„Ja som ako decko? To ty sa tu zakrádaš po školských chodbách Greg," rezignoval jeho kamarát a práve v tej chvíli sa na konci schodov stretli aj s Finnom. Len vďaka tme a jeho kapucni nespoznali o koho ide a skôr než sa stihli spamätať, tak sa pustil k vchodovým dverám, ktoré určite museli nejakým spôsobom otvoriť.

Nemýlil sa ani v tomto a chlapcove nohy nezastavili, až kým sa neocitol vo svojej izbe. Takmer sa neobzeral ani keď vošiel do domu, a preto ho prekvapilo, keď zdola začul mužský hlas, lúčiaci sa s jeho mamou.

-------------------------

Zdravím každého človiečika, ktorý sa sem dostane. ČI už sú to moje úžasné čitateľky alebo snáď niekto, kto sa do môjho príbehu pustí neskôr. Opovážlivo, by som si chcela spraviť menšiu reklamu na môj nový fantasy príbeh Našepkávač: Symfónia zla. Naozaj by ma potešilo, ak by ste sa naňho pozreli, pretože ma neskutočne baví. S pozdravom Nika :)