1

487 27 4
                                    

Z pohľadu Dominica

Kráčal som po chodbe. Vraj k nám dnes do triedy má prísť nevé dievča. Pff. To zas bude dráma. A najhoršie je, že nemá kde sedieť, takže pravdepodobne ju posadia na voľné miesto vedľa mňa.. Samozrejme všetci vedia prečo je voľné. Som podľa nich divný a problémový, čiže sa radšej držia stranov. Vždy keď sa so mnou snažil niekto komunikovať, odbil som ho alebo ignoroval. Jednoducho to vzdali a keď ani to nie začal som sa im vyhrážať  a raz som vrazil jednému chalanovi. Odvtedy sa všerci čo i len boja priblížiť sa k mojej lavici

Z pohľadu Amber

Mierne trasúcov sa rukou, som zaklopala na dvere riaditeľne. Hľavne kľud Amber. - hovorila som si v hlave. Toto zvládneš. Tvoji rodičia ti veria. Nepokazíš to. Toto je tvoj posledný rok a potom hurá preč. Ďaleko odtiaľto

Z pohľadu Dominica

Zazvonilo. Nechcel som ísť hneď do triedy, pretože rád robím problémy a rozčuľujem učiteľov, tak som sa ešte fľákal po prázdnych chodbách

Z pohľadu Amber

Keď sa ozvalo slabé "Ďalej" vošla som dnu. "Dobrý deň". Ozvala som sa potichu. "Á.. zdravím, som rád, že ste prišla práve včas." Povedal s úsmevom. Aj má trochu zarazilo, ako milí bol. Na predchádzajúcich školách taký prívetiví nebol ani jeden. " Uhnúť.. myslím, že už zvonilo.. nerada chodím neskoro, tak ak by ste mohli.." Neisto som sa opítala. "Ale iste. Tu je tvoj rozvrh a kľúče od skrinky. Cestou do triedy vám ukážem, ktorá je vaša." Milo sa na mňa usmial a vstal od stola. "Prosím, tykajte mi." Neisto som sa naňho usmiala. " Oh.. isteže." Usmiali sme sa na seba a opustili riaditeľňu

Zvolená Bohmi /DOKONČENÉ!/Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang