Zvolená Bohmi /DOKONČENÉ!/

10

Niko na nás tupo pozeral. Otočili sme sa naňho. Pozrela som sa na Liriu,, ja budem musieť ísť, tak sa maj Amber a nech sa ti darí." Povedala a odbehla preč. Pozrela som sa na zmeteného Nika a usmiala som sa.,, Môžeme pokračovať?" Niko potriasol hlavou a prikývol. Tentokrát ma vôbec nešetril. Na zemi som skončila 5 krát. 5 krát! Rozumiete tomu?! Teraz ideme liezť na skalu. V živote som ešte neliezla na skalu, a ani na nič iné. Prišli sme k vysokej skale a mne sa zatočila hlava. Nemám v láske výšky. Nie že by som sa ich bála, ale nemám ich rada.,, Už si niekedy na niečo liezla?" Pokrútila som hlavou,, snaž sa vyliezť čo najvyššie a ja ťa budem z dola istiť a neboj sa." Prikývla som

Už som polovici skaly. Neviem ako som sa sem dostala, ale podarilo sa mi to. Šmikla sa mi ruka a ja som letela dole, zavrela som oči. Niekto ma dole chytil. Vydýchla som si a pozrela na Nika ktorý sa usmieval. Pocítila som z neho silnú lásku. Bola to úprimná láska ku mne. Postavil ma na zem a ja som ho objala,, díky, díky, díky." Začala som mu tam ďakovať a on sa usmieval.,, Nasleduje boj z blízka. Videla si už niekedy boj z blízka?" Spomenula som si ako moju jedinú kamárátku pred 2 rokmi, pred mojimi očami ubili až ku smrti. A potom išli na mňa, ale jej otec ich zastavil, oživil jej dcéru a tá sa stala upírkou. Naučil ma ako bojovať z mečom a aj bez meča, ale hlavne používam gimnastiku. Moju kamarátku som od vtedy nevidela. Jej otec hovoril, že musela ísť na nejakú akadémiu, ale nehovoril akú. Doteraz vidím ako ju tam mlátia až ku smrti. Z oka mi vytečie slza. A potom aj ďalšie.Niko sa na mňa pozrie. Zotrem si slzy a prikývnem,, takže začneme uhýbaním. Skús ma preskočiť." Dal mi veľmi ľahkú úlohu. V jeho myšlkenkách som zistila že ma chce chytiť. Vyskočila som a keď sa m snažil schodiť zo vzduchu na zem chytila som ho za ruky a vykrúlila mu ich. Prehodila som ho cezo mňa a on vletel do stromu. Okamžite sa postavil. Dopadla som na dve a pozrela naňho,, toto na mňa už neskúšaj!" Zasičala som, zasmial sa,, doteraz som ťa šetril, ale to už skončilo."

Porazil ma 10 krát a ja jeho 5 krát. To bol pre mňa úspech. Skončiť sa rozhodol o 22:00. Teraz sme na ceste ku mne do domčeka,, prečo si vlastné plakala, keď som sa ťa spítalči si už niekedy videla boj?" Dal mi otázku na ktorú som nehodlala odpovedať.,, Tak prečo?" Tie otázky mi už začali liezť na nervi. Do očí sa mi pomali hrnuli slzy, ale držala som ich na uzde. Boli sme už blízko môjho domčeka. O 500 metrov ďalej bol Alex.,, Tak mi sakra povedz, prečo!" Už začal kričať. Otočila som sa na neho,, nechcem o tom hovoriť!" Povedala som dosť hlasno. Bol vyditeľne naštvatí,, povedz mi prečo?!!" Už hučal na celý ostrov. Nemala som silu mu odpovedať. Slzy mi šli už prúdom. Otočila som sa od neho. V diaľke som videla Alexa ako to pozoruje. Rýchlik krokom som mierila k domčeku

Otvorila som dvere domčeka a zabuchla za sebou. Vybrala som si svoj starý album. V tom albume som bola na fotkách len ja a Christin. Bola to moja jediná priateľka v mojom živote. A ja som videla ako ju zmlátili na smrť. Ešte že ju jej otec oživil, ale stala sa upírkou a od vtedy sme sa už nevideli. Sadla som si na posteľ a listovala som si v albume. Nad niektorými fotkami som sa aj pousmiala. Schovala som album pod posteľ

Niekto zaklopal a vošiel. Bol to Alex, zavrel dvere a sadol si na stoličku.,, Prečo ťa to tak vzalo? Ten boj?" Zo slzami v očiach som sa na neho pozrela,, mne to môžeš povedať, videl som ako ťa to vzalo. A keď si tam Nika len tak nechala a odbehla si. Bol veľmi smutný a naštvaný sám na seba." Zapozerala som sa na neho a zhlboka som sa nadýchla,, keď sa ma pítal či som niekedy videla boj, pripomenulo mi to jednu príhodu spred dvoch rokov." Chvíľu som bola ticho, nevedela som či mu to mám povedať,, no ták, povedz mi to." Cez slzy v očiach som sa rozhodla mu to povedať,, moju jedinú kamarátku pred 2 rokmi ubili až na smrť. Bola som vtedy pri tom. Jej otec ju oživil, ale od tej doby som ju nevidela." Slzy už mi išli prúdom. Alex ma privinul k sebe a ja som mu začala plakať do ramena a ani ma pri tom hladil po blonďavích vlasoch

Neviem ako dlho som plakala a ani Alex to podľa jeho myšlienok nevedel. Odtiahla som sa od neho a utrela som si slzy. Alex ma stále hľadil po vlasoch. Bola som mu za to vďačná. Keď som vtedy plakala doma, ,,otec,, ma skoro zabil. Nemám moc dobré spomienky na minulosť. Až na tie, kde som z Christin. Oprel si ma o rameno a hľadil ma. Zatvorila som oči, ale vnímala som prítomnosť. Niekto jemne zaklopal a podľa krokov vošiel Niko

Z pohľadu Alexa

Zatvorila oči a snažila sa zaspať. Ale myšlienky na mynulosť jej to nedovolili. Niekto jemne zaklopal a do domčeku vošiel Niko. Bol utrápeny, keď ma uvidel a na mne Amber, vedel že som ju prišiel ukľudiniť. Viem, že Amber nespí a ona vie že to viem

,, Ako na tom je?" Začal sa ma šeptom pítať Niko.,, Už je to dobré, ale tvoja otázka v nej vyvolala spomienku na minulosť, na ktorú sa snažila zabudnúť, ale ráno to bude dobré." Úprimne si vydýchol a prikývol,, uč ju to čo si chcel, ale nedávaj jej takéto otázky." Prikývol a pozrel sa na Amber. Vyzeral, že je rád, že bude v poriadku

O 4 hodiny sme skončili rozhovory o všetkom možnom. Vyhýbali sme sa téme o Amber, lebo nikdo nechcel bez nej zasahovať do jej súkromia. Amber nás celú dobu počúvala. Bol som rád že počúva. O 5 ráno som sa ju chystal zobudiť. Rozčesať tie vlasy nebude ľahké

Mykol som jej plecom a ona sa akože zobudila. Pozreli sme sa na seba a mrkli,, dobré ráno Šípková Ruženka." Začal si ju dobierať Niko a ona to brala zo srandy

Z pohľadu Amber

Začal si ma zo srandy doberať a ja som to tak aj brala...