Zvolená Bohmi /DOKONČENÉ!/

42

Z pohľadu Aiden

Amber aj s tou diučinou sa niekam premiestnili,, dosť!!" Začala som a všetci zmĺkli,, niekam sa premiestnili!" Hovorila som to hystericky a dievčatá sa ku mne pridali

Denis vytiahol pištoľ a vystrelil do vzduchu svetlo. Všetci sme to po ňom opakovali. Zrazu sme sa premiestnili pred labirint. Pozreli sa na nás,, kde je Amber a Lucia?" Spítali sa nás obaja riaditelia naraz,, keď sa dotkli pohára niekam ich to premiestnilo." Povedalo jedno dievča potichu

Pribehol k nám Niko,, a kam sa premiestnila?!" Hovoril to viac hystericky ako my všetci,, nevieme." Povedala som tichým, skoro nepočutelným hlasom

Z pohľadu Amber

Nohy sa nám dotkli zeme s takým návalom že sme spadli na zem. Postavili sme sa a poobzeral i sa okolo. Vyzeralo to tu ako cintorín a v zadu bol menší domček

Z domčeka vyšiel muž. Mal na sebe plášť a vedľa neho bol duch. Mal hmotné telo, ale dokázal sa aj vypariť. Muža v plášti som nespoznala a ani toho ducha. Duch zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa. Okamžite som ho spoznala. Je to Xaver

Hlboko sa na mňa usmial,, ahoj Amber dĺho sme sa nevideli." Povedal to s iróniou pretože sme sa nevideli už vyše storočia.,, Ako pozerám sa ti na mňa vrátili spomienky." Usmial sa ešte hlbšie a pristúpil ku mne

Chytil ma za hlavu a zdvihol ju,, moc si sa nezmenila." Precedil to pomedzi zuby a pustil mi bradu. Odstúpil o pár krokov

Vyslal na mňa nejaké kúzlo. Bezpečne som sa mu vyhla. Začal po nás vysielať kúzla a my sme sa im s veľkou námahou vyhýbali. Mne sa jedno oškrelo o ruku a Lucií zasa o nohu

Chytila som ju za ruku a bežala k poháru. Dotkla som sa ho a pohár nás premiestnil

Z pohľadu Nika

Je preč už 3 hodiny! A nikto nevie kam sa premiestnili. Sadol som si na lavičku a pozeral sa do zeme

Započul som pád na zem. Okamžite som sa otočil tým smerom. Stála tam Amber a Lucia. Amber mala hlbokú ranu na ruke a Lucia zasa na nohe

Ja, Alex a riaditeľka Selamských bosoriek sme sa k nim rozbehli. Hneď ako som bol pri nich som objal Amber tak silno ako to len išlo. Riaditeľka pridržiavala Luciu

Pribehli k nám rozhodcovia. Amber a Lucií uvoľnili moc a tak isto aj reč. Lucia okamžite vyhŕkla meno,, bol tam Xaver! Nemôže sa dostať z toho miesta je slabý, ale žije!"

Prekvapene sme na ňu pozreli,, je uvedený na nejakom cintoríne." Povedala napokon a my sme si vydýchli

Z pohľadu Amber

,, Si v poriadku?" Spítal sa ma ustráchane Niko,, som v pohode." Usmiala som sa naňho,, vážne si v pohode?" Spítal sa ma premenu Alex,, som." Pozreli sa na moju ruku ktorá sa v ten moment zotavila...

Odyšla som do domca. Už svitalo. Spomenula som si na Christín a išla som k jej domcu. Zaklopala som a vošla. Ležala na zemi s bolesťami, rýchlo som zavrela dvere a prišla k nej

Porodila krásne dievčatko. Zobrala som ju a zabalila do deky. Podala som jej ju,, ako ju pomenuješ?" Spítala som sa jej s úsmevom,, dám jej meno Amber." Pozrela sa na mňa a usmiala sa. Do očí sa mi nahrnuli slzy

Silno som ju objala.,, Vďaka." Poďakovala som sa jej a odtiahla sa. Amber z rúku vyletel mrak a z neho začalo snežiť. Zahnala som to,, mali by sme ísť. Keď bude v zime nebude to takto vysielať

Vyšli sme z domca a zamierili sme si to k môjmu domcu. Otvorila som dvere a hneď ich zavrela

Otvorila som portál a obydve sme cez neho prešli. Pri portále čakal Firzent,, vaša výsosť." Poklonil sa mi,, koľkokrát som ti hovorila aby si ma tak nevolal." Usmiala som sa naňho

Christín na mňa nechápavo pozerala. Svoje legíny a tričko som premenila na nádherné šaty.,, Je nie čo nové?" Spítala som sa ho,, nie, všetko je v najlepšom poriadku." Usmiala som sa naňho,, choď domov za rodinou." Prekvapene sa na mňa pozrel,, ale vaša vísosť mal by som vám tu pomáhať.",, O všetko sa postarám. Choď za rodinou a stráu s nimi deň." Znova som sa naňho usmiala. Poďakoval a s obrovským úsmevom odyšiel

Otočila som sa na Christín,, odkedy?" Spítala sa ma,, už ani neviem." Mykla som plecami a ona na mňa neveriacky hľadela,, poď ukážem ti tvoju izbu

Vošla som do priestrannej izby. Boli tam veci pre Amber a aj pre Christín,, ďakujem ti." Otočila som sa na ňu,, začo?",, Zavšetko." Amber položila do postieľky a sadla si do kresla.,, Koľko tu budem musieť ostať?" Spítala sa ma,, to je na tebe. Keď chceš môžeš odýsť aj hneď, ale nebolo by to moc dobré." S úsmevom prikývla

,, Budem ti tu pomáhať ako len budem môcť." Usmiala som sa na ňu,, to nemusíš,, viem že toho máš veľa a chcem ti pomôcť." Prikývla som

,, Ja už budem musieť ísť. Ostatný nás už budú hľadať.",, A čoim povieš?" Spítala sa ma a ruky si dala vbok,, že si musela naliehavo odýsť." Mykla som plecami a oby dve sme vybuchli do smiechu

Portálom som sa vrátila do domca. Boli tam chlapi a hneď sa na mňa otočili,, kde si bola a kde je Christín?!" Vybafol na mňa Denis,, musela naliehavo odýsť a tak som jej pomáhala."

Usmiala som sa,, a kedy sa vráti?" Spítal sa ma z iskrou v očiach,, nevie to presne." Prikývol a usmial sa

,, Mala by si sa vyspať." Povedali to všetci naraz akoby to mali naplánované. Pozreli sa jeden na druhého,, to ste si naplánovali?",, Nie." Odpovedali zasa naraz

Odyšli, ľahla som si do postele a zaspala...