Zvolená Bohmi /DOKONČENÉ!/

9

Sadol si na posteľ a pozeral na nás,, Amber, o hodinu odchádzaš na loveckú školu. Vedie ju Alex, aby si vedela. Keby si niekedy, niečo potrebovala príď za ním." Prikývla som. Pozrela som sa na Kajku,, to čo si mi povedala je užitočná informácia. A veľmi ti za to ďakujem, teraz vieme na čom vlastne stojíme." Usmiali sme sa na seba a ja som odišla do izby

Takže s Alexom som mala pravdu! A určite je úžasný! A k tomu je aj veľmi pekný. Sedím na posteli a hlavou mi behajú takéto myšlienky. Niekto zaklope a mnou to mykne. Do izby vojde otec,, už je čas odýsť." Zobrala som kufor a išla k otcovi. Zobral mi kufor a mieril hore do veže. Zastal pred nejakým portálom a zložil kufor,, len pred chvíľou som ťa našiel a už mi zase odchádzaš." Smutne sa na mňa usmial,, vždy tu budem s tebou." Objali sme sa. Podal mi kufor a ja som prešla portálom. Volá som do peknej pracovne. Bola vybavená moderno.

Za stolom sedel Alex. Pozrel sa na mňa a usmial sa,, tak už si tu. Výtam ťa" usmial sa na mňa a ja som mu úsmev opätovala,, pridelím ti trénera. Každý koho som mu pridelil do týždňa žiadal o výmenu, tak by si nebola prvá a nikto ti to nebude mať za zlé." Niekto zaklopal a Alex sa usmial,, tak, už ho tu máme a dávaj si pozor, ešte na nikoho nebol mylí. Ďalej!!" Otočila som sa a uvidela Nika. Usmial sa na mňa a silno ma objal,, tak sa vidíme znova." Zasmiala som sa, objal ma ešte tuhšie. Alex v pozadí zakašlal a Niko sa odtiahol. Pozreli sme sa naňho,, od kiaľ sa vy dvaja poznáte?" ,, Spoznali sme sa na plese. Vyhrali sme cenu za najlepší tanečný pár večera." Prekvapene som sa na mojom pozrela, pozrel sa na mňa a naznačil mi, že potom. Otočili sme sa na Alexa, ktorý na nás vyjavene pozeral,, no dobre. Toto bolo prekvapujúce, ale dobre. Chcem vám povedať, že v sobotu bude súťaž talentov." Usmial sa na nás a pozrel sa na mňa,, viem, že by sa tam Amber dobrovoľne neprihlásila, tak som ju tam prihlásil." Vrázedne som sa na neho pozrela a on sa tlmene zasmial. Niko sa na mňa pozrel prekvapeným a úžasnutým výrazom.

,, Na tej súťaži budú tí najkritickejší rozhodcovia v dejinách. Kto vyhrá pôjde do medzinárodnej súťaže a keď to vyhrá tak do medzigalaktickej, ale tam sa vo vašom veku ešte nedostal nikto. Takže Amber držím ti palce."

Usmial sa na mňa a ja som ho stále prepaľovala pohladom.,, Ukážem ti tvoj domček." Alex sa postavil. Zobrala som si kufor a za sprievodu Alexa a Nika sme vošli do malého domčeku. Z vonku vyzeral byť malí, ale vo vnútri bol veľký a krásny. Od

úžasu som ostala stáť na mieste. Niko s Alexom sa zasmiali a zobrali mi kufor, brali ho dvaja. Akoby mal 100 kíl. Položili ho na posteľ a pozreli sa na mňa,, čo tam do pekla máš?!" ,, knihy a oblečenie." ,, koľko kníh?" začal sa pítať Alex,, 15 kní." Odpovedala som popravde. Usmiala som sa na nich a oni my úsmev opätovali.,, Takže sa tu ubituj a zajtra o 8 ti začína tréning." Prikývla som

Odyšli z môjho domčeka. Začala som vybalovať veci. Podávala som to do skrine. Knihy som dala do poličiek a album som dala medzi knihy. Obliekla som si kraťase a tielko, ľahla som si do poste, nastavila som budík na 5:00 a išla spať

Začal mi zvoniť budík, rukou som ho hľadala a zaklapla. Vstala som a išla rovno do kúpelne. Rozpustila som si vlasy a začala ich česať. Trvalo mi to hodinu a pól. Urobila som rovno aj rannú hygienu. Tá mi trvala 25 minút. Vyšla som z kúpelne a zašla ku skrini. Vybrala som čierne botasky, čierne trojštvrťové legíny a čierne tielko. Tento autfit mi poradil Alex, hovoril že sa v tom dá najlepšie cvičiť. Pozrela som sa na hodiny. Je 7:55! Vybehla som von zavrela a bežala ku lesu, kde mal byť tréning. Prišla som na minutu presne. Niko sa na mňa pozrel a usmial sa. Vždy keď sa na mňa usmeje mám v bruchu motýlov. Prišiel ku mne

,, Dnes budeme behať. Obehneme celý les a skontrolujem si tvoju výdrž, ďalej budeme pokračovať s naháňačkou, tam uvidím či ti to pri strese myslí, ďalej budeme liesť na skalu a naučím ťa základy boja z blízka." Prikývla som, prišli sme k cestičke ktorá viedla okolo lesa a začali sme klusom

Okolo lesa bežíme, už 4 hodiny a 39 minút. Ale vôbec sa necítim unavená. Bežíme o troch rýchlejším tempom než na začiatku. Uvideli sme cielovú rovinku a obaja sme pridali na max. Bežali sme obaja na rovnako, tesne pri konci som ho o 30 centimetrov predbehla. Zastali sme a vydýchli sme si,, beháš ako profík." ,, To ti teda ďakujem." Usmiali sme sa na seba a išli sme hrať naháňačku. V tejto hre som bola vždy najlepšia, pretože som chodila na gimnastiku. Tam som chodila na súťaže a náš tým vždy vyhral

Začal ma naháňať a ja som sa mu uhýbala. Chvíľu som nedávala pozor, v diaľke som uvidela Liriu ako ide k nám. V tej chvíli ma hodil na zem a ja som tvrdo dopadla. Sklonil sa nado mňa a usmial sa,, musíš byť za každej okolnosti sústredená a..." Nestihol dohovoriť. Vedľa nás sa zjavila Liria a pozrela sa na mňa. Postavila som sa a objala ju,, ako sa ti vedie?" ,, Vedie sa mi fajn a tebe?" Začali sme sa tam zhovárať...