Zvolená Bohmi /DOKONČENÉ!/

3

Z pohľadu Dominica

Podišiel som k SVOJEJ lavici. "Ehm! To je moje miesto!" Zavrčal som na ňu naštvane. Sedela pri okne. Keby si sadla vedľa nemám žiadny problém, pretože viem, že chudinka si nemala kam sadnúť. No ale jedna vec na nej ma zaujala. Keď som sa sústredil na pach jej krvi. Voňala úžastne! Nie ako každý. Niečo na nej bolo inak. Stále som sa na ňu mračil a vraždil ju pohľadom. Celá trieda a dokonca aj učiteľ na nás sústredene a obávane pozorovali a v tichosti čakali, čo sa bude diať

Z pohľadu Amber

"Ehm! Toto je moje miesto!" Zavrčal na mňa naštvane. Zasmiala som sa. "Tak to určite." Odpovedala som lebo bolo. Musela som sa z hlboka nadýchnuť. Moja špecifická vlastnosť je, že viem veľmi ľahko vybuchnúť. Znova som sa na neho pozrela a upierala som naňho moje sýto modré oči, ktoré si viem udržať v naprostom kľude. " Ak by to tak bolo, asi by si tu sedel ty, nie ja." Zahrizla som si do peri až sa mi pustila krv. Pozrela som sa mne neznámeho chalana. Musím povedať, že nevyzerá najhoršie

Z pohľadu Dominica

Ona mi povedala nie!! Tak toto mi ešte nikdy nikto nepovedal! A určite si to onedlho vypije. Podyšiel som k nej bližšie "Vipadni z môjho miesta!" zahučal som a všetci v miestnosti nás pozorovali. Pokrútila hlavou, chytil som ju za zápestie

S pohľadu Amber

Chytil ma za zápesie a vtedy moja trpezlivosť prešla. Chytila som ho za ruku, vykrútila som mu ju a hodila ho o ze "keby to bolo tvoje miesto, bol by si tu ty, nie ja!" pavedala som a sadla si, už som bola úplne pokojná a všetci na mňa vyvaľovali oči. Dominic si sadol vedľa mňa a mal nasraný výraz "Dominic! Za tvoje správanie budeš dnes po škole!" Zahučal naňho Bubla, mávol rukou

Keď zazvonilo nasledovala Biológia, môj oblúbený predmet a k tomu ho viem už od mala. Nikdy som neotvorila učebnicu Biológie a vedela som to, čo vedia tý, ktorý to študujú. Vošla som do triedy a sadla si do zadnej lavice. Rada som sama, je to aj preto, lebo nikdy sa so mnou nikto nebavil. Prišla učiteľka a všetci sme sa pistavili. Sadli sme si a ona začala, predstavila sa ako Tera "dnes sa budeme učiť niečo o živloch, vie mi niekto o nich niečo povedať?" Zdvihla som ruku a Tera sa usmiala "Áno, Amber?" Povedala som o živloch všetko dokonca aj to že ich je 8. Tera sa milo usmiala "Tak Amber nám povedala o živloch všetko čo vieme."

Keď zazvonilo vybrala som sa damov. Nechcelo sa mi obchádzať celé mesto a tak som to vzala skratkou cez park. V strede parku sa mi začala krútiť hlava. Čo sa to do pekla deje?! Oprela som sa o lavičku. Hlava sa mi krútila viac a viac. Kurva! Prečo zrovna vtedy, keď mám za 10 minút večierku?! Padla som na zem a videla len čiernu tmu

Prísaháš, že hlavné živly nikdy nepoužiješ proti dobru?! Prísaháš že sa budeš snažiť pomáhať?!

Prísahám!!

Prísahala som úplne mymo. Zobudila som sa a načo mnou stáli ľudia. Jeden človek sa mi prihovoril "si v poriadku?" Pozrela som sa naňho a uvidela riaditeľa. Prikývla som a postavila sa, riaditeľ ma pridžial. Ostatný ľudia začali pomali odchádzať. "Vážne si v poriadku?" Pozrel sa na mňa a ja som prikývla "koľko je hodín?" Pozrel sa na mňa a usmial sa "Je 7:50 a dnes ťa ospravedlním zo školy." Úplne sa mi zastavil dych. Bola som mimo celý deň!! Ako je to možné?! Pustil ma a ja som sa naňho usmiala "ďakujem, ale musím už ísť." Prikývol, všimla som si na jeho ruke 4 živly. Otočila som sa a odpochodovala. Ruka ma pálila, pozrela som sa na ňu a zbadala 4 živly a Etén. Ja ovládam živly!! A k tomu aj Etén!! Rozbehla som sa domov, vedela som že otec nebude nadšený tým, že som celú noc nebola doma. On ma zabije! Pomali som otvorila dvere a vošla, otec s mamou sedeli na gauči. Heď sa otočili a pozreli na mňa, otec sa postavil a mieril ku mne,, kde si bola?!!" preglgla som a pozrela naňho,, prepáč otec, odpadla som na ulici" povedala som pravdu, ale on mi zrejme vôbec neveril. Chytil ma za vlasy,,áu." Začal sa smiať, odhodil ma do steny a tam ostala menšia diera. Pomali som sa zviezla na zem. On ma určite zabije! V ruke sa mu začal formulovať blesk a hodil mi ho presne do hrude. Bolelo to ako sviňa, ale nedokázala som vydať ani hlásku. Som mŕtve dievča. Videla som rozmazane, vydela som ako otca obmotali liány a škrtia ho. Mŕtvi padol na zem a ja som nevidela, už nič iné než tmu

Zobudila som sa na krásnom mieste

bolo nádherné, v diaľke som zbadala jednorožce. Vybrala som sa k nim, bolo to tam krásne a tie jednorožce sa ma vôbec nebáli. Prišla som k nim a

oni sa mi poklonili, poklonila som sa tiež,, zdravím ťa strážkyňa volám sa Liria a som vládkyňa jednorožcov." Úplne ma to zarazili. Oni vedia rozprávať! A hovorim s vládkyňou! Ostala som tam len stáť,, prečo ma nazývaš strážkyňa?" hlboko sa na mňa usmiala,, pretože si vládkyňa živlov a máš aj etén. Etén ti umožnuje rozprávať sa zo zvieratami a preto si naša strážkyňa." To je super! Ale je to obrovská zodpovednosť,, odvediem ťa za královnou tejto ríše." pomali som prikývla a šla za ňou. Ja idem za královnou?! To je super! Kráčali sme cez krásnu krajinu a v diaľke som zbadala krásny zámok,, páči sa ti?"

,,Je nádherný!" Zasmiala sa a pokračovala v ceste, bolo to tu úžasné! Vošli sme obrovskou bránou a každý na nás vyvaloval oči,, bola si tu už niekedy?" ,,nie nobola, ale královná chodí za mnou." Nejaký vojak nám otvoril a my sme vstúpili do veľkej haly. Ja je úžasná! Je to 5 krát väčšie ako náš dom! Prišli sme ku královnej a poklonili sme sa jej.,, vaša výsosť, prišla som sem pretože som objavila strážkyňu živlov, ale niečim je zvlášna." Královna sa postavila a prišla ku mne. Zobrala mi ruky a vydela tie znamenia, všimla som si že sa tam vytvárajú ďalšie. Boli to vedlajšie živly. Královná sa na mňa pozrela,, odkiaľ si?" ,,som zo Zeme." Hlboko sa zamyslela,, kto sú tvoji rodičia?" ,, mama je človek a pravého otca nepoznám, môj ,,otec,, je temný vládca bleskov a niesom si istá či ešte žije." Smutno som sa na ňu usmiala a ona sa na mňa s iskierkou v očiach pozrela,, tvoja mama je Viktória?" pomali som prikývla, usmiala sa a stisla mi pleco,, viem kto je tvoj otec, ale pred chvíľou mi nahlásil, že na zemi v parku našiel ležať dievča zo živlami a..." ,,to dievča som bola ja." Potupene som sa usmiala a pozrela na ňu,, hovoril že sa ju snažil zabiť jej nevlastný otec bleskom" ,, áno, ale keď ma zasiahol potom som videla ako ho škrtili liány a padol na zem." Sklonila som hlavu a pozerala si na boty. Prečo jej to tu vlastne vravím...?