Zvolená Bohmi /DOKONČENÉ!/

30

Dnes odlietame na tu výpravu. Stále nám nechcú povedať kam, vraj až potom

Sme v suteréne. Navliekame si na seba čierne odevy, ktoré nám dali. Keď výdeme von, každého z nás opášu opaskami s nožíkmi,, HK P30SKS." Príde ku mne nejaký vojak. V rukách drží malú zbraň.,, Takto ju odystíš..." šťukne malý gombík.,,... a zaistíš." Ukazovákom chytí spúšť.,, A takto sa striela." Vsunie mi ju do ruky. Pozerám na ňu ako obarená. Je celkom ťažká. Strčím si ju do držiaku na opasku

Na hlavy nám dajú prilby a zmiznú. Nikto z nás nič nehovorí. Len tam ticho stojíme. O takých 5-6 minút k nám vojde Gorge. Vyzerá to tak že pôjdeme len my štyria keďže je v obleku. Dominic ešte poriadne nevie ovládať svoju moc a tak tu ostáva

,, Misia sa uskutoční sa Sibíri. Vašou úlohou je zničiť základňu Mippobilse. Nachádzajú sa na nej ľudia, ktorý pomáhajú temnej strane násjsť bránu do podsvetia aby oslobodili demonov. Dávajte si na nich pozor! Síce sú to len ľudia ale totálne nebezpečný! Niektorý z nich používajú na bok mágieu. Zbavte sa všetkých!

Aiden! Máš za úlohu podpáliť celú základňu... nech z nej nič neostane." Vyvaľovala naňho oči

,, Pristanete jedenásť kilometrov od základne. Z tajných zdrojov sme zistili že ich radary skúmajú terén do 10 kilometrov, čiže sa tam vzdušne dopraviť nemôžete. Takisto ani automi keďže Sibír je samí ľad a sneh. Na presun ku základni máte šDnek dní. Po splnení misie sa nám ozvite pomocou vysielačiek, ktoré mate zabudované v prilbách... veľa šťastia. Dúfam že sa sem vrátite celý." Prišiel k nám a každého tuho objal. Otočil sa a zmyzol za dvermi. Všimla som si že mu vytiekla slza. Bol moc smutný

,, Vyvolený?" Vyrušil nás mužský hlas. Stál pri obrovských dverách.,, Tadiaľto"

Všetci sme vykročili tým smerom. Ocitli sme sa v letiskovej hale. Všade kam sme sa pozreli boli lietadlá, vrtuľníky a stíhačky. Ten chlapík od dvier nás viedol ku väčšej stíhačke. Vpredu nás už čakali piloti.,, No pohyb pohyb! Nemáme na to celý deň!" zakričal na nás. Rýchlo sme nastúpili do stíhačky a pripútali sa. Oproti nám sedel nejaký veliteľ z mapou.,, Takže... toto je plán strediska Mippobilse."

Dokonale sme si naštudovali plán. Ufff... strašne sa bojím. My proti stovke ľudí! Veliteľ odyšiel ku pilotom. Nechal nás tu samích.,, Nikdy v živote som sa takto nebál." zašepká Joshua. Úplne vyvalím oči, keď ho to počujem povedať. Ale zrejme niesom jediná. Všetci naňho tak pozeráme. O chvíľu sa spamätáme a prikývneme. Sadnem si do tureckého sedu. Všetci na mňa prekvapene hľadia,, Amber čo to robíš?",, Chcela by som vidieť ako to tam vyzerá." Všetci prikývnu.,, A prečo si v tureckom sede?",, Niečo som sa naučila a teraz budte ticho." Zahriakla som ich a zavrela som oči. Začala som mysieť na Mippobilse. Podarilo sa! V hlave som uvidela stanicu a nechala som to premietať nad stolom z mapou

Premietla som celú stanicu. Obraz som nechala zmyznúť a otvorila som oči. Dosť ma bolela hlava. Pozrela som na ostatných a tý zasa na mňa,, kde si sa to naučila?",, Na temnom hrade." Prekvapene sa na mňa pozreli, oni o tom nevedeli,, aké to tam bolo?",, O tom nechcem hovoriť." Prikývli, po chvíli sme všetci zaspali

,,Amber, vstávaj sme tu." Zobudí ma Connor. Hneď ako to povie mi po chrbte prebehne mráz.,, Tu... myslíš na Sibír." Smutne kývne hlavou. Odpútam sa a vykročí mi k veliteľovi, ktorý nám podával baranice, bundy a rukavice. Všetko bolo biele, aby sme splinuli s prostredím. Topánky nám dal už predtým. Boli teplučké. Mali jemný povrch ale pri boji alebo lezení sme si mohli aktivovať špice, ktoré sa vysunú z podrážok

,, Myslím že bojové zbrane vám zatiaľ nebudú treba. Hliadky by ste mali stretnúť od 5 km. od základne. Táto vecička..." zdvihne do vzduchu malú vysielačku.,, By mala zapípať keď prekonáte kilometer, pri piatich zapípa dva krát, pri jednom štyri krát. Chápeme sa?" Všetci sme súhlasne prikývol.,, Nesnažte sa pútať pozornosť, žiadny oheň od 8 km a žiadne strieľanie, to platí neobmedzene. Odporúčal by som aby ste sa všetci uviazali o toto lano. Táto oblasť je rýchlo premenlivá, čo sa týka počasia." Podal nám hrubé lano

,, S druhou skupinou sa stretnete pri tamtej hore. Chďte k nej." Ukázal na vzdialený bod. Ufff... bolo to tak 8 km od nás a cesta k nej bola hrôzostrašná a pokritá sbehom.

,,Veľa šťastia." Potiahol páku dole a zadné dvierka sa začali pomaly otvárať. V momente nás ovial silný vietor.,, Connor! Opováž sa zastaviť vietor! Bude to moc nápadné!" zavrieskal za nami. Vstúpili sme do pekla

Dúfam že sa vám bude kapitola páčiť! Užite si ju! <3
   Votes a comment potešia :)