45

91 9 0
                                    

Onedlho

Z toľkej tmy mi začína hrabať. A komu nie? Čas tu plinie úplne inak. Mne to pripadá ako večnosť, no v skutočnosti je to len 1 deň!

A tak som tu. V nekonečnej tme. Odsúdená na pomalú ale istú smrť v samote. Postupne sa ma zmocňuje zúfalosť. Veď si nevidím ani na špičku nosa. A to nie je všetko. Moje schopnosti majú blok. Nech sa snažím ako chcem, nič sa nedeje

A preto sa tu len tak vznášam, veď na čo by tu bola gravitácia? A premýšlam

Naozaj som urobila všetko čo sa dalo?
A ako to všetko dopadlo?
Naozaj si temná strana dala pohov?
A čo Nick?

Toľko otázok, no žiane odpovede...

A potom sa to znova stalo. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Moje pľúca zovreli neviditeľné ruky a začali ich nemilosrdne drtiť. Takto to je každý deň, teda ak to je deň

Tentoraz to je horšie ako minule

Beznádejne som lapala po dychu. Beznádejne som trpela v kŕčoch. Bez možnosti záchrany mi temnota trhala dušu, rozožierala ju

Brala si z nej malé kúsky a radovala sa, že moja bolesť bude trvať čo najdlhšie

Telo som mala v jednom ohni. Horeli mi všetky svaly, každá moja  bunka bez výnimky trpela

Zvolená Bohmi /DOKONČENÉ!/Where stories live. Discover now