Zvolená Bohmi /DOKONČENÉ!/

2

Z pohľadu Dominica

Prešli len dve minúty.. ešte aspoň tri a prídem. Horšie čo môžem spraviť tomu učiteľovi je prísť po zvonení a odignorovať ju

Z pohľadu Amber

Riaditeľ mi stihol poukazovať celé prvé poschodie a moju skrinku. Už ostávalo iba dôjsť do triedy. Nervózne som si trela ruky. "Nemusíš byť nervózna. Nevediem ťa na popravu." Povedal pobaveným hlasom. " Ako prepáčte, ale príde mi to ešte horšie ako poprava." Povedala som nervózne

Z pohľadu Dominica

Zastavil som sa ešte na záchode, aby som si opláchol tvár vodou. Trochu sa spamätám a pozriem sa na svoj odraz v zrkadle. HM.. musím uznať, že vyzerám dobre. Mal som peknú mamu a šťastie, že som po nej. Moje čierne vlasy mi padali do tváre a inak boli strapaté ako vždy. Moje zelené oči na mňa z obrazu upierali pohľad. Dosť mi vadí byť upírom. Musím sa riadne ovládať, aby som po niekom nevyštartoval

Z pohľadu Amber

"Zdravím vás študenti" pozdravil riaditeľ študentov, keď sme vošli do triedy. Ach Bože! Toto neprežijem! Študenti mu zborovo odzdravili. Zdá sa, že je riaditeľ na tejto škole dosť obľúbený. "Toto je vaša nová spolužiačka Amber Roots. Dúfam, že ju ksebe príjmete aj napriek tomu, že sa blíži koniec školského roka. Tak, ja som už urobil všetko potrebné. Môžeš sa posadiť na voľné miesto." Ukázal rukou na jediné voľné miesto úplne vzadu. Celá červená som prešla až k prázdnej lavici a sadla si. Toto ešte bude deň..

Z pohľadu Dominica

Kráčal som po chodbe. Počul som svojim sluchom riaditeľa školy, ako niečo hovorí o tej novej žiakom. Hmm.. to som teda zvedavý, čo to bude za dievča. Ale do pekla! Spomenul som si na to, že moje miesto vzadu je ako jediné voľné. Ako som mohol zabudnúť?! Určite si tam sadla. Takže tam pravdepodobne navrhnem a urobím jej najhorší prvý deň

Z pohľadu Amber

Nervózne som trpela všetky pohľady mojich spolužiakov. "Myslím, že by ste sa predsa len mali vrátiť k svojim testom. Amber vám určite nikam neutečie." Napomenul ich profesor Bubble. Práve keď sme sem s pánom riaditeľom prišli, mali písať koncoročný test. Keďže sme už štvrtáci a máme maturity a ostatné blbosti za sebou, ostali nám len posledné skúšky. A to len na to, aby mali niečo napísané. Aspoň tak mi to v stručnosti vysvetlil profesor Bubble. Ja som na svojej starej škole už napísala všetky blbosti, ktoré boli treba. Takže tu teraz sedím ako jediná, čo to má všetko za sebou. Výborne. Z môjho pochodového zamyslenia, ma vyrušilo otvorenie dverí, žiadne mlopanie, nič

Z pohľadu Dominica

Vošiel som do triedy. Všetci na mňa pozerali. Žiaci zo zdvihnutým obočím. Teda tí, ktorý sa odvážili stále na mňa upierať pohľad. "Teraz sa chodí Wilde?" Zakričal na mňa učiteľ. "Môžete byť rádio, že som vôbec došiel" Odvrkol som a ďalej ho ignoroval. Ako aj on pre istotu mňa. Samozrejme. Radšej mi nič nepovie a potom sa bude sťažovať riaditeľovi, ako vždy. Namieril som si to k mojej lavici, kde sedela tá nová. Vražedne som po nej pozrel

Z pohľadu Amber

Zdvihla som svoj pohľad a odhrnula si z tváre svoje brčkavé blond vlasy, ktoré mali zelený, tmavo a bledo modrý a samozrejme červené pramienky. Nie že by som si to dala namalovať, vlasy som takéto mala už od mala. Pri pohľade na chalana, ktorý vošiel dovnútra, som úplne stuhla. Bolo na ňom niečo magické a temné a to ja spoznám. Som nemanželské dieťa a môj ,,otec,, je boh temna, ktorého vyslali na zem. Moja mama je človek a oni sú do seba zamilovaný, ale mňa berú ako chybu. Ten chalan sa približoval stále bližšie a bližšie...