Zvolená Bohmi /DOKONČENÉ!/

31

,, Podľa mňa by sme sa mali zaviazať!" Snažila som sa prekričať víchricu. Videli sme maximálne na 3 metre. Do tváre nás šľahal ostrý vietor zmiešaný s ľadovými vločkami.,, Súhlasím!" Odkričal Joshua.,, Pôjdem prvý!" No jasné... on sa nikdy nezaprie. Nikto nenamietal... dokonca ani ja.,, Dievčatá by mali ísť pomedzi nás!" S Aiden sme sa na seba pozreli.,, To prečo!?",, Aby vám nebola taká zima!" Uhmmm... gentleman's

Najprv sa uviazal Joshua. Lano podal Aiden, ktorá jeho postup zopakovala. Nakoniec sme boli uviazaný všetci. Medzi nami boli desať metrové odstupi. Pomalým krokom sme vykročili vpred. Snehová búrka neutíchala. Mohli nám dať okuliare. Oči im mala zavreté aby mi do nich nelietali vločky. Chudák Joshua. On ich musí mať otvorené. Však čo... on nás chcel viesť

Takto sme kráčali asi hodinu. Búrka konečne slábla. Onedlho som pred sebou mohla vidieť Aiden. Potom aj Josha. Obloha sa vyjasňovala a zachvíľu na nás prežilo slnko. Pred nami sa rozliehal sama bieloba. Sem tam bolo vidno nejaký zamrznutých kríček. Cestovali sme dĺho. Onedlho sa zotmelo. Joshua zastavil pri nejakej polojaskyne

Všetci sme sa tam rozviazali. Úplne ma štípali líca. Každému išiel z úst dym,, J-Joshua? K- koľko kilometrov s- sme prešli?" Spýtala sa Aiden.,, Z- zatiaľ ani jeden." Zamračil sa

,, R-robíš si z n-nás srandu?!",, Nnie. B-budeme si musieť š-švihnúť ak tam chceme dôjsť n-načas.",, A-Aiden mohla by si?" Spýtal sa Connor. V rukách držal tie zmrznuté kríky! Mňa ani nenapadlo ich zobrať!,, Ty si génius!" Dali sme skupinové objatie

Naukladáme sme ich na seba. Aiden ich najprv rozmrazila a keď už boli suché tak ich podpálila. To teplo sa ani nedalo opísať! Bolo to úžasné! Najedla sme sa čokoládových buchtičiek, ktoré sme mali nabalené v Aidiej taške. Potom začala medzi nami kolovať termoska s čajom. Keď som si z neho odpila takmer som zavzdychala. Výborný mätový čaj

,, Neviem ako vy baby ale ja si nechám svoj stan v taške. Je tu teplúčko a strechu nad hlavou máme. Nevidím dôvod rozložiť ho." Usrkol si z čaká. Všetci sme prikývli. Ochvíľu nás zmierila únava a upadli sme do snov

Keď som sa ráno prebudila, svaly som mala ako z kameňa. Trvalo nám dobrú hodinu kým sme sa rozhýbali. Teraz sa tu predierame hlbokým snehom. Stúpame do kopca. Rozhodli sme sa že sa uviažeme. Veď počasie je tu vraj veľmi premenlivé. Už je poobedie. Prešli sme zatiaľ dva kilometre. Čo je super ale už nemôžeme rozložiť oheň.,, Mám nápad." Vyhrkne Connor a odviaže sa.,, Čo robíš?!" Zasyčím. Ukáže mi palec aby som počkala a rozbehne sa dopredu ku Joshovi. Chvíľu sa na niečom dohadujú a potom sa odviaže aj on. Vymenia si miesta.,, Poďte ku mne!" Zavolá na nás Connor

,, Všetci sa tuto chyťte." Ukáže na lano. Poslúchneme ho. V tom mi dôjde čo chce urobiť.,, Con..." nestihnem ani dopovedať jeho meno keď vyletí do vzduchu

Pomaly mi začínali tŕpnuť prsty. Leteli sme už desať minút. Stihli sme prekonať päť kilometrov čiže na zajtra nám ostáva až len jeden. Pohodička. Konečne sme začali pristávať.,, Nemohlo ťa to napadnúť už skôr?" Rozčuľovala sa Aiden
Joshua: Buď rada že ho to vôbec napadlo
Aiden: Sme 3 km od základne a jeden km od hory. Musíme sa pripraviť na hliadky
Amber: Uhm. Beriem si prvú hliadku
Connor: Dobre ale po dvoch hodinách ťa vymením
Aiden: Potom môžem ísť ja
Joshua: No čo už s vami... pôjdem posledný" vzdychne

Schovali sme sa pod snehové duny a tam rozložili náš tábor.,, Brrrr... škoda že si nemôžeme založiť oheň." Šúchala som si rukavice.,, No... škoda." Mala som prvú hliadku

Connorovi sa zrejme nedalo zaspať.  Ostatný už odfukovali v snoch. Boli sme na sebe natlačení jak uhorky v kompote. Obom nám bola zima...takto sme sa ako tak zohriali. Celú moju hliadku sme sedeli ticho. Nad nami žiarila krásna hviezdnatá obloha. Zrazu som zbadala zelený záblesk. Čo to...

Postavila som sa na nohy a zaostrila na úkaz.,, Connor! Connor!" Šepkala som aby som nezobudila ostatných.,, Čo sa robí?" Zodvihol sa,, pozri!" Ukázala som na to miesto. Keď to zbadal doširoka sa na mňa usmial.,, WOW." Obloha doslova tancovala farbami. Áno, práve sme sa stali svedkami polárnej žiary.,, To je úžasné!" Connor ma chytil za ruku a jemne ju stlačil. Nenápadné som sa naňho pozrela. Jeho tvár osvetľovalo toto nádherné hviezdné divadlo. Vyzeral božsky

Sadla som si na svoje strážne miesto.,, Mohol by si ďalej pokračovať v hliadke?" Prikývol a usmial sa na mňa

Ľahla som si do spacáku a skoro okamžite som zaspala...