Zvolená Bohmi /DOKONČENÉ!/

33

Otvorila som oči, ale oslepilo má slnko. Pozrela som sa na Aiden a tá po minute otvorila oči a pozrela sa na mňa. Usmiali sme sa na seba

Pomaly som sa posadila a Aiden hneď po mne. Bolelo ma celé telo. V hlave som si začala spievať pieseň. Rany mi to síce teraz nezahojí, ale pomôže to vzrastu

,, Musíme pomôcť chlapom!" Povedala som jej v hlave a ona prikývla,, ako sa tam chceš dostať?",, Mohla by som nás tam premiestniť. Keď tam nebudeme nemusí to dopadnúť dobre, ale najprv sa musíme dostať odtiaľto." Prikývla. Do miestnosti prišiel William a s úsmevom sa na nás pozrel.,, Mohli by sme už odýsť?" Strašne pomaly prikývol. Zmyzol za dvermi a doniesol nám barle

Aiden sa oprela o barlu a postavila sa. Po pazuchy som si dala barle a postavila som sa. Podlomili sa mi nohy na poslednú chvíľu som celú váhu preniesla na barle. William pre istotu stál pri mne

Pomalým krokom som vyšla z izby a Aiden o trochu rýchlejšie. Po hodine sme sa dostali do izby a ja som si hneď sadla na stolicu.,, Vážne tam chceš ísť? Nie si na tom moc dobre.",, A...a...áno." Vykoktala som zo seba a Aiden ma silno objala až som silno sikla od bolesti

Premiestnila som nás na základňu kde to bolo už v plnom prúde. Lietali tam šípi a všeličo iné. Išli sme k laboratórium a cestou sme zabíjali ľudí. Zasiahli ma 2 šípi, ale presne do mynulích rán. Znova mi začali krvácať a Aiden trafili dva krát do ramena. Vošli sme do Laboratória a zničili sme všetky pokusy

Mysľou som dokázala zabiť ešte 100 ľudí, ale zbytok je na nich. S ťažkosťami som nás premiestnila do mojej izby. Na rýchlo som nám previazala rany. Krv nám presiakla cez obväzy. Do miestnosti vošiel Dominic a hneď mu pohľad padol na krvavé obväzy

Bez opítania vošiel do kúpeľne a zobral 4 ďaľšie obväzy. Prvú obviazal mňa a potom Aiden. William nám dal také tričko čo vyzerá ako podprsenka, ale pod tým je skutočná podprsenka. Dal nám to preto, aby na rany nič neliahlo. Po chvíli sme to mali znova presiaknuté. Previazal nám rany na 2 krát a už nepresiakla

Dominic zišiel na obed. Povedal že nás tam počká. S Aiden sme išli ešte pomalšie než na začiatku

Po 2 hodinách Aiden otvorila dvere. Dominic sa na nás pozrel a zamračil sa,, ako vám to mohlo trvať 2 hodiny?" Aiden si odfrkla a pomaly sme si sadli na stoličky.,, O 5 minút majú prísť chlapci. Mám tu dva svetre s kapucňami. Dajte si ich a prekvapte ich." Hodil nám ich a my sme ich len tak tak chytili. Obliekli sme si ich

Vošli chlapi a mali bezvýrazné tváre.,, Čo sa stalo? Vyzeráte akoby niekto umrel." Usmial sa na nich,, To kôli Amber a Aiden." Po líci im stiekla slza. Vražedne som sa pozrela na Gorga a ten prikývol.,, Nič sa im nestalo. Sú v poriadku. Teda až na pár zlomenín a tak. Prekvapene sa naňho pozreli a ja s Aiden sme si dali dole kapucne. Rozbehli sa k nám a silno nás objali až sme obe sykli.,, Ako ste to mohli prežiť?",, Stal sa zázrak." Povedala Aiden a všetci sme sa zasmiali

O dva mesiace neskôr

S Aiden sme sa úplne zotavili a znova cvičíme ako predtým

,,Už tu budeme len mesiac a potom už odchádzame." Smutne som sa na nich usmiala, ale oni my úsmev opätovali šťastnejší,, budeme s tebou chodiť na loveckú školu." Dali sme skupinové objatie a my s Aiden sme zapištali od šťastia. Odtiahli sme sa a Connor ma nečakane pobozkal na ústa. Odtiahla som sa a o krok som ustúpila. Connor si uvedomil čo spravil,, Amber já..." Prerušila som ho zatrasením hlavou. Priblížil sa o krok a ja som zasa ustúpila,, prečo si to urobil?" Spítala som sa,, prepáč já akoby ma nie čo k tomu prinútilo."

Keď to povedal uvedomila som si situáciu a oboch som nás premiestnila do jeho hlavy. Uvidela som tam temného kráľa. Usmieval sa na mňa širokým pohľadom.,, Ahoj Amber dĺho sme sa nevideli." Prekrížené som si ruky. Connor sa na nás prekvapene pozeral.,, To máš pravdu." Hovorila som to priškrtene a on sa zasmial,, keď sa vrátiš odpustím ti že si utiekla. A neboj sa. Mám už niekoho iného." Široko sa usmial a mne to pripomenulo tú chvíľu.,, Už sa tam nevrátim!" Vyštekla som na neho a jeho úsmev zmyzol.,, Čo sa tu deje?" Spítal sa Connor a pozrel sa na mňa,, to ty nerieš!" Tiež som naňho vyštekla a on sa stiahol.,, Nebudeš mi tu odporovať!" Začal hučať,, ja sa tam už nevrátim!" Začala som hučať tiež. Kúzlom som ho premiestnila z hlavy a zablokovala som ju pred narušiteľ mi

Premiestnila som nás naspäť. Hneď ako som sa dostala do seba som sa otočila a zamierila som do izby

Zavrela som za sebou a sadla som si na posteľ. Ruky som si dala do dlaní a začala som premýšľať

Postavila som sa a zamierila som na obed

Sadla som si na stolicu a začala som jesť. Gorge sa na mňa pozrel,, o čom to temný kráľ hovoril?" Pozrela som sa na neho,, nechcem sa o tom baviť." Pozrela som sa do taniera a znova som začala jesť.,, Mala by si mi to povedať." Kývol im hlavou a všetci odyšli,, no tak čo sa tam takého stalo, že ťa to tak berie?" Pozrela som sa naňho zo slzami v očiach.,, No tak čo sa tam stalo?" Súril ma a slzy mi už šli prúdom.,, Nikomu to nepoviem." Nedokázala som to povedať a tak som mu ukázala ten moment, keď ma chcel znásilniť. O tom som nikomu nepovedala. Spomienku som zrušila a ukázala som mu to, ako ma ,, požiadal" o ruku

Zrušila som spomienky. Hlavu som si dala do dlaní a plakala som. Spamätal sa a pozrel sa na mňa,, prepáč, to som nevedel." Prišiel ku mne a ruku mi položil na pleco,, potom idem svami do loveckej školy, ale iba na 4 mesiace. Zatiaľ to tu bude viesť tvoj otec." Usmial sa, len mne to o moc nepomohlo.,, Choď sa vyspať. Zajtra máš ospravedlnený deň." Ruku mi dal dole z pleca,, a si statočná, že si mi to dokázala povedať. To dokáže málokto."

Vošla som do izby. Stále mi išli slzy. Zamkla som. Ľahla som si do postele a znova som plakala. Bol to môj najhorší zážitok v živote