Nedokážeme opraviť čo je zlomené.
A aj tak sa o to stále pokúšame?
Načo?
Prečo?
Prečo márnime čas predom prehratým bojom?
Cítime sa tak lepšie?
Keď sa rozbije krásna váza na milión kúskov čo spravíme?
Zahodíme tie kusy.
Kusy čo sa nedajú dať dokopy.
A keď sa rozbije človek?
Niektorý predstierajú, že ho dávajú dokopy.
Pritom ho ničia ešte viacej.
Niektorý sa ho snažia dať dokopy.
Ale vedia, že sa to už nedá.
Na to je priveľmi zlomený.
A niektorý proste nechajú tak.
Tí vedia, že to nemá cenu.
Vedia to, lebo sú samy rozbitý.
Ale to sme predsa všetci nie?
ESTÁS LEYENDO
Úlomky mysle
PoesíaKaždého občas pochytí umelecká chvíľka. Možno vtedy, keď mu dohorieva cigareta, možno vtedy, keď dopíja víno, možno vtedy, keď ho budia nočné mory, možno vtedy, keď ho trápia ťažkosti z minulosti. Môže to byť hocikedy. A keď už tá chvíľa príde, bo...
