Vždy večer, keď slnko zapadá.
Vždy večer, keď deň končí.
Vždy večer, sa tam vraciam.
Poličky plné fliaš
a moja drobnosť,
snažiac sa dosiahnúť.
Fľaše plné pocitov.
Dúhové potoky
stekajú po lícach
a silná túžba
otvoriť fľaše.
Roztrasené nohy
snažiace sa vyskočiť
Roztrasené telo
snažiace sa vyrásť.
Dnu vstúpil on,
sladký úsmev
žiarivé oči
klamstvá za stenami.
Vysoké telo, dlhé ruky
ľahko dosiahol na fľaše
zobral do ruky jednu
a podal mi ju.
Naše prsty sa dotkli
Naše pohľady stretli
Naše svety pretli
A fľaša spadla
Hlasný krik
a plač
pád na kolená
do kúskov ničoho.
Uslzené oči
vzhliadli na postavu
a sledovalo kusy
všetkých fliaš.
Posledná nádej
zbytky šťastia
pohltila ničota
ostalo prázdno.
ŠŤASTNÉ MYŠLIENKY, ŠŤASTNÉ MYŠLIENKY, ŠŤASTNÉ MYŠLIENKY, ŠŤASTNÉ MYŠLIENKY, ŠŤASTNÉ MYŠLIENKY, ŠŤASTNÉ MYŠLIENKY.
Zmiznú až keď báseň bude dopísaná
Ale báseň nekončí nikdy
len
sa
zastaví
————————
We destroyed our youth
YOU ARE READING
Úlomky mysle
PoetryKaždého občas pochytí umelecká chvíľka. Možno vtedy, keď mu dohorieva cigareta, možno vtedy, keď dopíja víno, možno vtedy, keď ho budia nočné mory, možno vtedy, keď ho trápia ťažkosti z minulosti. Môže to byť hocikedy. A keď už tá chvíľa príde, bo...
