opäť všetko pohltil dym
sypké mlieko vo fľašiach
zanechalo červeň v očiach
steny sa zužujú a cesty predlžujú
ostalo len ticho a sucho na jazyku
moju myseľ uveznila omamná belota
a už mi ostal len prázdny pohľad
a kopa smiechu z jediného nádychu
počuť len hučiacu krv a zbesilý tlkot srdca
nohy smerujúce betónovými ulicami
ktoré sú miestami veľmi tiché, inokedy
zas hlučné ako horúčava v tvári
a zima v roztrasených rukách
neschopnosť sústrediť a či vidieť no
čo nespravíme za skutočný úsmev?
BINABASA MO ANG
Úlomky mysle
PoetryKaždého občas pochytí umelecká chvíľka. Možno vtedy, keď mu dohorieva cigareta, možno vtedy, keď dopíja víno, možno vtedy, keď ho budia nočné mory, možno vtedy, keď ho trápia ťažkosti z minulosti. Môže to byť hocikedy. A keď už tá chvíľa príde, bo...
