Prechádzam tmou.
Neosvetlené ulice.
Tmavé postavy v temnote.
Ich bledé, smutné tváre osvetľuje slabé svetlo z cigariet.
Cigariet, ktoré horia namiesto ich sŕdc.
Ich srdcia sú prázdne.
Nieje nič čo by ich napĺňalo.
Nieje nič čo by im dávalo dôvod žiť.
Nieje nič čo by rozhýbalo ich srdcia.
No aj keď ich srdce nebije, neumierajú.
Sú ako duchovia.
Smutné duše.
Duše, ktoré stratili nádej.
Sú mŕtvy a živý zároveň.
Nevnímajú svet okolo seba.
Sú pohltený svojimi biednymi myšlienkami.
Nepotrebujú jesť.
Nepotrebujú spať.
Ani smrť nedosiahne na pokrivených mladých.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Úlomky mysle
ŞiirKaždého občas pochytí umelecká chvíľka. Možno vtedy, keď mu dohorieva cigareta, možno vtedy, keď dopíja víno, možno vtedy, keď ho budia nočné mory, možno vtedy, keď ho trápia ťažkosti z minulosti. Môže to byť hocikedy. A keď už tá chvíľa príde, bo...
