Deň za dňom,
blížime sa k čomusi,
(možno).
Stále bližšie a bližšie,
(už tam budeme).
Už to cítim,
prázdno.
(prázdna fľaša).
Mŕtve ticho,
pohlcuje okolie,
(aj mňa).
Hlasné myšlienky
prekričali ticho,
(tak kde si?).
Lebky zdobia steny,
okolie pokrýva šero,
(alebo dym?).
Myšlienky nepočuť,
dážď je silnejší,
(aj tvoje kroky).
Možno blúznim,
mám vidiny,
počujem husle,
(máš ich rád, nie?).
Stále veľa rán,
vykrvácam.
(pre teba).
Niečo sa stalo,
struna.
strnula.
prestala hrať.
(ticho).
Nepočujem tvoje kroky.
Odišiel si?
(bolo na čase).
Prestalo pršať.
Svitá na nové časy.
Pekné časy.
(Bez teba).
Jarná luna,
zmazala šero.
(ako guma, čo?).
Ukázala na cestu,
preč od prázdna.
(Aj od teba).
Blato vysychá,
Okolie ciest pokryli kvety,
(biele ruže).
A obloha svieti,
luna nieje sama,
(hviezdy).
mali rozsvietiť náš osud,
(už nieje náš).
Kométy sa prehnali oblohou,
(alebo kone?).
————————
I should wake up
YOU ARE READING
Úlomky mysle
PoetryKaždého občas pochytí umelecká chvíľka. Možno vtedy, keď mu dohorieva cigareta, možno vtedy, keď dopíja víno, možno vtedy, keď ho budia nočné mory, možno vtedy, keď ho trápia ťažkosti z minulosti. Môže to byť hocikedy. A keď už tá chvíľa príde, bo...
