V zelenom mori,
v tieni stromov.
Svieti biela neha,
slonovinové ruže.
Ruže, Ruže,
s žltým odrazom.
V ráno sfarbené,
vyháňajú biele svetlo luny
z okolia jazera.
Priesvitná hladina,
ľadová ako ich srdcia,
napnutá látka,
sťa zamat.
Dokonalá plocha hladiny
bola narušená kruhom,
prichádzajúcim od nich,
tiel ožiarených slnkom.
Zvonivý smiech,
ozýva sa okolím,
radostné úsmevy
a iskry v očiach.
A biele ruže,
pri ich boku,
kvitnú ďalej,
odháňajú smolu.
———————————
Summer vacation startet!
(and soon they will end...)
YOU ARE READING
Úlomky mysle
PoetryKaždého občas pochytí umelecká chvíľka. Možno vtedy, keď mu dohorieva cigareta, možno vtedy, keď dopíja víno, možno vtedy, keď ho budia nočné mory, možno vtedy, keď ho trápia ťažkosti z minulosti. Môže to byť hocikedy. A keď už tá chvíľa príde, bo...
