Často rozmýšľam, aké by bolo zomrieť.
Zomrieť a vidieť následky.
Vidieť, koľko ľudí by sa v ten deň usmievalo.
Vidieť, koľkým ľudom by sa od toho dňa darilo.
Vidieť, koľko ľudí by vďaka tomu malo šťastný život.
Vidieť, koľko ľudí sa by sa v ten deň hralo na priateľov.
Vidieť, koľko ľudí by vyčerpalo svoje falošné slzy.
A hlavne vidieť, toho jedného človeka, ktorý by smútil.
Teda, ak by sa vôbec niekto taký našiel.
ESTÁS LEYENDO
Úlomky mysle
PoesíaKaždého občas pochytí umelecká chvíľka. Možno vtedy, keď mu dohorieva cigareta, možno vtedy, keď dopíja víno, možno vtedy, keď ho budia nočné mory, možno vtedy, keď ho trápia ťažkosti z minulosti. Môže to byť hocikedy. A keď už tá chvíľa príde, bo...
