Nedokážem viac písať príbehy,
strácam sa v myšlienka postáv,
neviem vyriešiť ich problémy, keď neviem vyriešiť ani tie vlastné.
Všetky mená, skutky, túžby sa miešajú dokopy.
A ostáva úbohý chaos.
Žiadne poznámky mi nepomôže zorientovať sa v ľuďoch mojej hlavy.
Občas, mám pocit, že postavy kontrolujú mňa, nie ja postavy.
Občas, sa cítim ako nástroj vlastných myšlienok.
Automatické písanie snou mnou vytvorených.
Je ťažké opísať krajinu, ktorú pozná len vymyslený.
Zlievajú sa ich chyby s dokonalosťami.
A tak, zostávajú len tragické príbehy neochopených postáv.
ESTÁS LEYENDO
Úlomky mysle
PoesíaKaždého občas pochytí umelecká chvíľka. Možno vtedy, keď mu dohorieva cigareta, možno vtedy, keď dopíja víno, možno vtedy, keď ho budia nočné mory, možno vtedy, keď ho trápia ťažkosti z minulosti. Môže to byť hocikedy. A keď už tá chvíľa príde, bo...
