Úlomky mysle

Dvadsiaty sen

Ak sa ma niekto spýta, ako som dosiahla úspechu
nebudem vedieť odpovedať
Viem ale, že som spala menej
ako bola aktívna
Viem ale, že zatiaľ čo ty si nečinne sedel
ja som pracovala na svojom raste
Viem ale, že zatiaľ čo ty si sa sťažoval aký je svet zlý
ja som mala na dlani celý svet
Šlo len o to povedať o pár slov viac
Prečítať o pár kníh viac
Naučiť sa o pár viet viac
Zabehnúť o kilometer viac
Zdvihnúť o pár kíl viac
Nacvičiť o pár choreografii viac
Nebolo to všetko len žart
od samého začiatku
trebalo brať veci vážne
A s prvým hlupákom
čo si myslel, že ma jeho prázdne slová zastavia
stúpla moja sláva
Môžu ma nazývať arogantnou
Môžu ma nazývať hlúpou
Môžu ma nazývať zaslepenou
ale len po dobu, kým nepochopia, že slová nikoho ma netrápia
A keď každý zistí, že aj slová môžu zabiť
A keď každý zistí, že spánok u mňa nemá miesto
Stúpne počet namyslených idiotov
stláčajúcich klávesy,
zaplňujúcich riadky,
slovami, ktoré nikoho nezaujímajú
Bolo by na čase pochopiť
že oheň kontrolovať nedokážeš
a tvoj strach len zvyšuje jeho žiaru
Je to celkom tragické
za klávesnicou najväčší kráľ
a na ulici pýta rady
Tak mám jednu radu,
od nikoho nič nechci
pretože aj o tretej ráno,
keď si úplne sám
máš len seba
osobu, ktorá ťa nemôže opustiť
Preto by bolo skvelé začať sa starať o seba
a nie o to, kto koľko zje, s kým trávi čas, čo má oblečené
Na to je ale svet príliš zaslepený
Inými nech nemusí riešiť seba

Pozdravujem každého z detského klubu, povzbudzujúceho ma za monitorom