06. Šiesta úloha

187 49 11
                                    

  „Život je tragédia, ak pozeráme naň zblízka, ale v dlhom zábere je to komédia." - Charlie Chaplin 

,,Milá May, Charlie to povedal dobre a tvojou úlohou dnes bude pozerať sa na život v dlhom zábere. Možno sa dneska kvôli tomu neusmeješ, ale uvedomíš si, že ak nebudeš brať všetko vážne, tak časom sama zistíš, že niektoré situácie, aj keď sú vážne, tak ty máš chuť sa v nich zasmiať."

Dneska držala v rukách tmavofialový papierik a tak trochu nechápala úlohe, ktorú mala splniť. To má akože meškať do práce a keď jej šéf bude nadávať, tak sa má rozosmiať ako stará koza alebo čo. Bola vytočená z toho, akú absurdnú úlohu dostala. 

Skrčila papierik, hodila si ho do kabelky a vydala sa do práce. Od druhej úlohy sa jej zapáčilo chodiť do práce pešo a tak to odvtedy robila stále. Cítila sa tak uvoľnenejšia, čerstvý vzduch jej pomáhal rozmýšľať a celkovo mala potom lepší pocit. Na ulici si všímala znova ľudí, ako sa náhlia a sami nevedia kam a prečo, keď zrazu do nej narazil nejaký chlap. Zdvihla pohľad a pred sebou videla čiernovlasého muža. Odhadovala mu vek tak maximálne na dvadsať päť rokov. Mal na sebe čierne sako a pod ním bielu košeľu a čiernu kravatu. V tvári mal ospravedlňujúci výraz.

,,Pardón, slečna. Ja som sa strašne ponáhľal a nepozeral som pred seba, je mi to strašne ľúto." povedal pozerajúc do zeme a May sa nenápadne zdvihli obidva kútiky pier. 

,,To je v pohode, nič sa nestalo." pozrela naňho a konečne si uvedomila význam rannej úlohy. Sledovala život v dlhom zábere a nebrala všetko tak vážne. Dokonca jej aj neskôr v práci prišla tá situácia docela vtipná.

50 úloh k šťastiuWhere stories live. Discover now