„Pamätaj, že aj tá najťažšia hodina v tvojom živote má iba šesťdesiat minút." - Sofoklés
,,Sofoklés to vystihol správne. Vieš o tom, že dokiaľ som ti nezačal písať, nevedel som, že to napísal on? Ale späť k našim úlohám. Teraz trochu pritvrdíme. Keď budeš mať v práci čas, vytiahni si tri papieriky, na každý napíš jeden tvoj problém a po dobu troch dní ich budeš riešiť. Každý deň jeden problém."
Bola zaskočené. Vo svojom živote má veľa problémov a ona má vyriešiť tri?! Tri priblblé problémy zo stovky ďalších?! Ten chalan sa musel zblázniť. Pozrela sa pred seba a potom sa zamyslela. Možno to nebude také ťažké, ak si vyberie tri problémy, na ktorých vyriešenie bude potrebovať maximálne hodinu. Veď presne aj to napísal, že každá hodina má iba šesťdesiat minút alebo tak nejak.
V práci vytiahla tri kartičky a na každú si napísala jeden ľahší problém, ktorí ju napadol:
1. Porozprávať sa so susedou o stíšení televízora večer
2. Porozprávať sa so šéfom o voľnom víkende
3. Navždy sa rozlúčiť s Johnom
Pomiešala kartičky a jednu si vytiahla. Otočila ju a zamrmlala si popod nos. Svietila na ňu dvojka napísaná svetlofialovou farbou. Presne takou, na akej bol napísaný dnešný vzkaz. Zhlboka sa nadýchla a vybrala sa hore schodmi. Cestou si uvedomovala, že za tento týždeň sa zhlboka nadychuje pomerne často.
S jemnosťou zaklopala na dvere. Ozval sa hrubý hlas jej šéfa a ona opatrne otvorila dvere. Do nosa jej buchla vanilková vôňa zmiešaná z vôňou jeho kolínskej. Pomaly vošla dnu a zatvorila za sebou. Jej nadriadený zdvihol hlavu a tým ju vyzval k slovu. Chvíľu váhala, ale nakoniec sa odvážila prehovoriť.
,,Viete, neviem ešte kedy, ale potrebovala by som si zobrať víkend voľna. Som strašne prepracovaná a potrebujem si porobiť vlastné veci, ktoré bohužiaľ teraz popri práci nestíham." spustila opatrne a čakala na reakciu. Hruď jej šéfa sa stále pomaly zdvíhala a klesala. Pohľad z papierov pred ním presunul na ňu. Jeho tmavé oči sa jej vpíjali do hrude a premeriavali si ju. Očami jej putoval po celom tele, zdola na hor, až konečne zastavili na jej očiach.
,,Slečna Winchesterová, to nebude žiadny problém. Pre moju firmu pracujete už dva roky a doteraz ste si voľno nevzali, ani keď som Vás nútil a hlavne, vyzeráte veľmi unavene. Ale mám na Vás jednu prosbu, budem o tom potrebovať vedieť aspoň týždeň vopred, aby som sa vedel zariadiť." jeho milý, prenikavý hlas ju doslova obral o dych. Stála tam ako zmrznutá a pozorovala, ako sa chlap oproti nej pohľadom vracia naspäť k papierom. Až keď si odkašlal, tak si uvedomila, že tam stále stojí.
,,Veľmi pekne Vám ďakujem." povedala konečne po chvíli a vybrala sa z jeho kancelárie naspäť za svoj stôl. V hlave jej kolovala myšlienka, že to zas také ťažké nebolo.
BẠN ĐANG ĐỌC
50 úloh k šťastiu
Truyện Ngắn„Stratený je deň nášho života, keď sme sa nezasmiali." - Sébastien Chamfort „A tak mi moja milá Maya dovoľ, dať ti každý deň dôvod k úsmevu." Maya Winchesterova je žena, ktorá má za sebou viac ako by mala mať a žije si svoj stereotypný štýl života...
