32. Tridsiata druhá úloha

157 32 10
                                    

,,Byť či nebyť?" -Shakespeare

,,Častá otázka v živote každého z nás. Každý jeden človek na planéte, si túto otázku minimálne raz položil. Len tí praví zapálenci do starých dobrých diel vedia, že to pochádza z Hamleta, ale dokonca aj tí čo nevedia to používajú. Dneska od teba nechcem nič nové a nič nezvyčajne. Tieto dni budú ľahké, budú voľné, budu o uvažovaní a zisťovaní. Musím ťa pripraviť na to, čo príde posledných desať dní a musím si byť istý, že na to pripravená budeš. Nechcem spôsobiť nič, čo by ti mohlo ublížiť a čo by nás mohlo vrátiť na začiatok.

A tak, milá moja May, dneska len popremýšľaj, prečo sa ti oplatí ostať na tomto svete medzi nami."

Bol štvrtok ráno a Maya znovu stála pred skrinkou a v rukách držala papierik, ako posledných tridsaťdva dní v jej živote. Snažila sa v tejto úlohe nájsť niečo skryté, ale po piatom čítaní sama pochopila, že dnešný deň je naozaj len o úvahách. Nikdy o svojom živote neuvažovala s myšlienkou byť či nebyť. Poslednú dobu o svojom živote uvažovala len v zmysle nebyť. V jej prípade to znamenalo vyzerať ako schránka bez duše, ktorá sa len tak potĺka po tomto svete a čaká na svoj osudný deň.

Dnešná úloha ju nakoniec cestou do práce donútila rozmýšľať nad tým, prečo sa na tomto svete teda oplatí byť. Brata tu už nemá, od rodičov utiekla, keď už sama videla, že ďalej to nejde a všetkých blízkych nechala za sebou. Aký má ona dôvod žiť? Nič ju tu nedrží, nič ju nerobí šťastnou a nikto sa o ňu nezaujíma.

Z pochmúrneho rozmýšľania ju ale vyrušila malá ručička ťahajúca ju za lem sukne a vtedy to Mayi došlo. Má dôvod na život, lebo ona je dôvod na život a radosť niekoho iného. Síce možno kebyže tu nie je, časom by si Zoe niekto zobral, ale sama si uvedomovala, že teraz bolo medzi nimi puto, ktoré by svojím odchodom malému srdiečku mohlo ublížiť. Dievčatko na ňu upieralo svoje veľké okále a na tvári malo jemný úsmev. May ju chytila pod paže a vyzdvihla si ju na ruky, malé ruky sa jej ovinuli okolo krku a malá hlavička jej spočinula na pleci. Maya ju druhou rukou objala, následne položila na zem a nakoniec do svojej veľkej dlane chytila jej malú krehkú. Ruka v ruke, úsmev s úsmevom, vybrali sa spolu  do práce.

A presne v tomto to všetko spočívalo, presne tu dievča, ktoré pred tridsiatimi dvomi dňami nevedelo, ako vyzerá úsmev a život, držalo v ruke nový dôvod svojho bytia na tomto svete. Niekedy sa nám oplatí žiť pre maličkosti a niekedy pre veľké veci, ktoré nám robia radosť.

A v kaviarni oproti sedel muž celý v čiernom s kapucňou na hlave a so šálkou horúcej tmavej kávy v rukách sledoval dianie na ulici pred ním a na tvári sa mu usádzal široký úsmev, ktorý patril len dievčaťu jeho stálych snov. Vnútorne si s nadšením uvedomoval, že udalosť, ktorú plánoval roky sa konečne začína dariť. Dopil svoju kávu, zaplatil, milo sa usmial na dievča za pultom a s príjemným pocitom, ktorý pohlcoval celé jeho telo sa vybral domov dokončiť posledné dni.

Áno ľudia, JA ŽIJEM a hlásim sa Vám s novou časťou a starého príbehu. Nezabudla som na Vás, ani som sa na Vás nevykakala, ale bohužiaľ mnoho problémov mi obmedzili možnosť venovať sa Vám. Takže dúfam, že ste tu niektorý so mnou stále ostali a že ste si túto časť aspoň trochu užili 🙄❤️
-Bye Bye

Bạn đã đọc hết các phần đã được đăng tải.

⏰ Cập nhật Lần cuối: Jun 15, 2018 ⏰

Thêm truyện này vào Thư viện của bạn để nhận thông báo chương mới!

50 úloh k šťastiuNơi câu chuyện tồn tại. Hãy khám phá bây giờ