02. Druhá úloha

261 67 6
                                    

,,Milá May, aj keď to bol nepatrný úsmev, videl som ho a zahrial ma pri srdci. Som rád, že som ho spôsobil a preto dnes ostaneme pri tej istej úlohe. Pridaj k roztrhanému papieriku ešte niečo, ale teraz o trochu väčšie."

Zase stála na tom istom mieste, pri tej istej schránke až na to, že teraz držala v rukách svetlozelený lístok. Nevedela, či má byť rada alebo mrzutá. Na jednu stranu jej tie lístky dávali šancu, ale na druhej ju strašne štvali.

Lístok znova roztrhala a hodila na zem. Prekročila ho a vybrala sa k autu, ale pri otváraní sa zastavila. Znova ho zamkla, otočila sa a do práce sa vybrala pešo. Nemala to ďaleko, a keď chce neznámy po nej zmenu, dá mu zmenu. Kľúče hodila do kabelky a noha za nohou, krok za krokom sa vybrala do práce.

Cestou si všímala mladých ľudí, ako sa ponáhľajú do roboty alebo školy, mami, ktoré viedli svoje deti za ruku do škôlky a starých ľudí, ako sa rozprávajú na zástavke. Prechádzala okolo skupinky postarších dám, keď jedna na ňu zdvihla pohľad a usmiala sa. Maya cítila, ako sa jej znova nadvihol ľavý kútik pier.

50 úloh k šťastiuDove le storie prendono vita. Scoprilo ora