Upíria láska

Prológ

Je nový deň a s ním aj prvý školský deň. Do školy sa moc neteším. Však kto by sa do nej tešil?... Počkať, poznám jednu osobu, ktorá sa do nej teší.  

Moja najlepšia kamarátka Meggie. V škole je dobrá a baví ju. Síce sa poznáme iba od začiatku prázdnin, ale ako sa hovorí- padli sme si do oka. Už od začiatku sme si rozumeli.

Keď sme sa začali rozprávať, hneď som vedela, že jej môžem veriť a budeme najlepšie kamarátky. Je to tá najlepšia kamarátka na svete. Nepoznám lepšiu kamarátku, ako je ona.

Momentálne žijem v Paríži. S mamou a jej frajerom sme sa sem presťahovali na začiatku prázdnin. Takže tu bývame 2 mesiace. Pôvodne sme tu mali bývať už rok aj 2 mesiace, ale ja som protestovala. Už ma nebaví to sťahovanie. Sťahujeme sa každú chvíľu. Najdlhšie sme boli asi v Londýne - 2 roky. A práve z Londýna sme sa presťahovali sem, do Paríža. Nikdy som nemala veľa kamarátok. Iba v Londýne.

Asi by som sa vám mala predstaviť. Volám sa Alison [čítaj Elison] a mám 17 rokov. Žijem iba s mamou Jane [čítaj Džejn] a jej frajerom Lucasom [čítaj Lukasom].

S Lucasom je asi 5 rokov. Otec nás opustil keď som sa narodila. Vraj ešte nebol pripravený na to byť otcom. Mama bola z toho veľmi nešťastná, ale odkedy chodí s Lucasom, je šťastná. Lucas mi nahrádza otca a je to ten najlepší otec na svete. Už od začiatku som ho mala rada.

Do Paríža som sa tešila. Síce som sa musela rozlúčiť s najlepšou kamarátkou Teresou, ale ísť do Paríža bol môj najväčší sen.

Francúzština mi problém nerobí, keďže na základke som bola podľa učiteľov najlepšia a dokonca som ich aj niekedy zastupovala, doučovala som a prospela s vyznamenaním. Stará škola mi chýba. Mala som tam veľa kamarátok a frajera Setha. 

Keďže škola začína o 8:00, tak som vstala o 6:30. Do školy to mám pol hodinu pešo. A dokiaľ si ja vyberiem oblečenie prejde aj trištvrte hodiny. Išla som do kúpeľne a rýchlo sa osprchovala. Spravila som si svoju každodennú rannú rutinu a išla do šatníka.

Dlho som sa rozhodovala, až som si nakoniec vybrala bielo-čierne  šaty nad kolená, strieborné lodičky na asi 4 centimetrovom opätku a čierno-bielu kabelku.

Do kabelky som si dala mobil, peňaženku, kľúče a slúchadlá. Zišla som dole po schodoch a v kuchyni bol Lucas a popíjal kávu.

,,Dobré ráno.'' povedala som a on sa na mňa otočil.

,,Dobré. Čo ideš na nejakú módnu prehliadku, keď si takto oblečená?'' povedal a usmial sa. Jasné. Zas si musel do mňa rýpnuť. To by nebol on, keby si do mňa nerýpol. Vyplazila som mu jazyk a usmiala sa.

,,Nie. Predstav si, že idem do školy. A teraz, v 21.storočí, je zvykom sa pekne obliecť.'' povedala som a žmurkla naňho. Iba sa zamračil a začali sme sa obidvaja smiať na celé hrdlo. Tieto naše doťahovačky vždy skončia takto. Asi som vám zabudla spomenúť, že som trošku drzá.

,,Vyzeráš dobre.'' povedal Lucas keď sa ako-tak prestal smiať. Samozrejme som sa začervenala. Vždy, keď mi niekto povie nejaký kompliment sa začnem červenať. A pri Lucasovi som červená skoro stále.

,,Dobré ráno.'' povedali sme s Lucasom naraz a usmiali sa.

,,Bolo by dobré, keby ste ma nezobudili svojím smiechom.'' povedala mama a usmiala sa. Prišla ku mne a dala mi pusu do vlasov. Potom išla ku Lucasovi a pobozkala ho. Sú spolu takí šťastní a pasuje im to.

,,Okej, ja už idem.'' povedala som keď som dojedla jogurt. Už som bola pri dverách, keď ma zastavil Lucas.

,,Ako ideš?''
,,Pešo.'' povedala som.
,,Na takýchto topánkach?'' povedal, pozrel sa na moje topánky a zdvihol obočie.