Upíria láska

Dieťa

,,Nastúp si." povedal chladným hlasom.

Trochu ma striaslo. Nevedela som, čo mám robiť. Mám si nastúpiť alebo nie? Pýtala som sa sama seba.

,,Povedal som, nastúp si!" povedal trochu hlasnejšie. Teraz mnou myklo. Prikývla som. Bála som sa ho. Vyvolal vo mne hrôzu. Nasadla som na miesto spolujazdca. Rýchlo som sa pripútala bezpečnostným pásom.

,,Neboj sa ma." povedal po chvíli. Trochu sa usmial. Vážne?! Ja sa ho nemám báť? Môže si za to sám.

,,To ako vážne? Ja sa ťa nemám báť? Zastavil si pri mne auto a nakázal si mi, aby som nasadla. Veď ťa ani nepoznám!" panikárila som.

,,Kľud. Nie som žiadny masový vrah." povedal. Tak to ma teda fakt ukľudnil. A ešte ku tomu sa aj usmial.

Pohľad Nata

Videl som, ako vyšla z obchodu. Nechcel som pri nej zastať, ale keď som videl, ako sa trápi s tou taškou, tak mi to nedalo. Musel so zastať.

,,Nastúp si." povedal som.
Nepočúvala.

,,Povedal som, nastúp si!" povedal som trochu hlasnejšie. Prikývla a nastúpila si na miesto spolujazdca. Rýchlo sa pripútala bezpečnostným pásom.

,,Neboj sa ma." povedal som po chvíli. Trochu som sa usmial.

,,To ako vážne? Ja sa ťa nemám báť? Zastavil si pri mne auto a nakázal si mi, aby som nasadla. Veď ťa ani nepoznám!" panikárila.

,,Kľud. Nie som žiadny masový vrah." povedal som. Musel som sa usmiať. V skutočnosti ním som. Niekedy zabíjam ľudí, aby som prežil. Hoci by som bol rád, keby som nemusel žiť. Aspoň by som nemusel zabíjať ľudí či zvieratá.

,,Ako si vedel, že som to ja?" spýtala sa nechápavo. Musel som sa usmiať.

,,Išiel som okolo a zbadal som ťa. Videl som, že máš ťažkú tašku, tak som ťa chcel zviesť domov." povedal som. Nebola to až taká náhoda. Zacítil som jej krv. A keďže som bol strašne hladný, neovládol som sa. Ale akonáhle som ju zbadal, začal som sa ovládať.

Nedokázal by som jej ublížiť. Neviem čo, ale niečo ma ku nej tiahne. Stále. Hoci to nechcem, nedá sa to zastaviť. A to je to najhoršie. Bojím sa, že by som mohol ku nej cítiť niečo viac. A tým by som jej mohol ublížiť. Nechcem byť v jej blízkosti. Čo keby som sa neovládol a ublížil jej? Alebo by jej kvôli mne hrozilo nebezpečenstvo. A ja by som jej nemal ako pomôcť. Nebol by som jej nablízku. To by som si nikdy neodpustil. Do smrti by som si to vyčítal.

Celý zvyšok cesty bolo ticho. Ani jeden z nás sa nechcel rozprávať. A pravdupovediac mi to takto vyhovovalo. Zastavil som pred jej domom.
Zarazila sa.

,,Ako si vedel, že tu bývam?" spýtala sa nechápavo.

,,Keď si išla ráno zo školy, videl som ťa, ako si išla dnu. Tak som si domyslel, že tu bývaš." povedal som. Ani toto nebola pravda.

,,Aha. Ehm,... Nechcel by si ísť ku nám na večeru?" povedala nervózne. Chcel by som ísť, ale nie je to správne. Dostal by som ju iba do problémov. A to ja nechcem.

,,Ja... no... vieš..." ani som nestihol dopovedať.

,,Alison? Si to ty?" zakričala nejaká pani z domu.

,,Ehm, áno teta Betka." odkričala jej späť.

,,Čo robíš v tom aute?" spýtala sa a šibalsky sa usmiala. Na čo ona myslí? Radšej to ani nechcem vedieť.

,,A s kým si to?" znova sa spýtala. To ani nemôže počkať, pokiaľ jej Alison neodpovie?

,,Ja.. Ehm... som tu so spolužiakom. Odviezol ma z obchodu." povedala Alison a už sa chystala vystúpiť z auta.

,,A ten chlapec tam chce dokedy čakať? Veď nech už vystúpi z auta. Chcem sa s ním zoznámiť." povedala.

,,No... on sa ponáhľa." povedala Alison až moc rýchlo. Toto nedopadne dobre...

,,Ale no ták. Hádam má chvíľku, aby si nám ho predstavila." Alison sa na mňa pozrela. Nasucho som preglgol. Neisto som prikývol. Alison sa na mňa vďačne usmiala.

,,Už ideme." odkričala jej. Vypol som motor a vystúpil z auta. A ako pravý gentleman som jej otvoril dvere od auta. Pozrela sa na mňa a usmiala sa. Keď vystúpila, zatvoril som za ňou.

,,Ďakujem. Za všetko." povedala mi. Jej teta- teda aspoň myslím, že je to jej teta- už nestepovala pred domom.

,,Už sme tu." zakričala Alison, keď sme boli vnútri.

,,Super, už sme vás čakali." odkričal niekto. Zacítil som známu krv. Ale táto nebola len tak obyčajná. Bola to upíria krv. Krv člena upírej rady. Celkom dosť dôležitého člena upírej rady. Vošiel som do obývačky a zbadal ho. Samotného vodcu upírej rady. Medzi upírmi známy Lucas. Vyvalil som naňho oči. Skoro som si oči vyočil. Aj on na mňa pozrel prekvapene. ,Neverím vlastným očiam. Veď to je samotný..." pomyslel som si. ,,Lucas. Otec Alison." povedal a podal mi ruku. ,,Nate." povedal som a ruku prijal. ,,Takže... vy dvaja... tvoríte spolu pár?" povedal a odkašľal si. Alison sa na neho pozrela a začala sa smiať. Nechápem, čo jej na tom príde vtipné. Jasné, nevie o tom, že jej otec je členom upírej rady. A dokonca je jej vodcom. ,Ale počkať. Ako je možné, že je jej otec, keď je upír. A upíri deti nemôžu mať." Vŕtalo mi v hlave.

,,Nie. Nie sme. Nate ma odviezol domov z obchodu. Je to môj spolužiak." povedala po chvíli Alison.

,,Ďakujeme Nate." povedali Jane s Lucasom naraz.

,,Za málinko. Rád som pomohol." povedal som a usmial sa na nich.

Sadli sme si k stolu, kde už bolo nachystané na večeru. Ľudské jedlo mi neublíži. Môžem ho zjesť, dokonca sa aj z toho trochu najem. Ale nie je to také isté ako krv.

,,A čo ste nám to chceli oznámiť?" spýtala sa, ako som už zistil, teta Betka.

,,No..." začal Lucas.

,,Ja som... tehotná." povedala Jane.

Všetci sme vytreštili oči. Alison dokonca vyplula vodu, ktorú doteraz pila.

,,Vážne?" spýtala sa Alison nadšene. Ale ako je to možné, že čaká dieťa s upírom?! Veď to je podľa legendy nemožné. Doteraz bolo iba veľmi málo prípadov, kedy žena čakala dieťa s upírom. Naposledy, čo o tom viem, mal mať Jakub. Jakub je zlý upír. Je to vrah. Ale to každý upír. Lenže Jakub je masový vrah. Zabíja nie len ľudí, ale aj upírov. Je to najobávanejší upír na svete. Nie je na strane dobra, ale na strane zla.

Mal mať dieťa s jednou ľudskou ženou. No nikto nevie, ako sa volala, alebo ako vyzerala. Dieťa vraj odmietol a tá žena od neho utiekla. Nikto nevie, či to bolo dievča alebo chlapec. Či to dieťa prežilo. Ak áno, teraz  by malo mať 17 rokov.

Všetci sa nadšene rozprávali o dieťati a gratulovali Jane. Samozrejme, aj ja som zagratuloval. Keď sme dovečerali, poďakoval som za všetko a rozlúčil sa.

,,Veľmi pekne ďakujem za všetko." Objala ma Alison a pošepkala do ucha.

,,S radosťou." pošepkal som jej a objatie opätoval.

,,Počkaj. Chcem sa s tebou porozprávať." povedal za mnou Lucas, keď už som bol na odchode. Nasucho som preglgol. Vedel som však, že Lucas mi neublíži.

Išli sme ďalej od domu. Presne som vedel, o čom sa chce rozprávať.

..............................................
Šťastný Nový Rok Vám prajem ❤❤