Upíria láska

Večera?

Konečne nás pustila učiteľka domov. Ale mňa čakala ešte prehliadka školy s mojim neznámym spolusediacim.

,,Takže, tuto je jedáleň.'' povedal a ukázal na budovu oproti škole. Prikývla som a nasledovala ho. Prešli sme cez dlhú chodbu. Zastavil pred nejakými dverami.

,,Tu je riaditeľňa.'' povedal otrávene.

,,Fajn.'' povedala som.

,,A to je všetko, čo potrebuješ vedieť. Na rozvrhu máš, v ktorej triede máš akú hodinu. Na dverách sú čísla, takže by si mala trafiť.

,,Dobre. Ehm, ďakujem.''

,,Není zač.'' povedal a už sa chystal ísť preč.

,,Počkaj.'' povedala som.

,,Máš aj nejaké meno, alebo si pán neznámy?'' spýtala som sa ho. Ani neviem, kde sa vo mne nabralo toľko odvahy. Usmial sa.

,,Nate. Volám sa Nate Daniels.'' povedal a následne odišiel.

Domov som išla pešo. Trvalo mi to asi trištvrte hodinu, ale domov som došla v poriadku.

Hneď ako som otvorila vchodové dvere, ucítila som vôňu môjho najobľúbenejšieho koláča.

,Počkať, tento koláč robí mama iba málokedy. Urobí ho tak raz za 2 mesiace. A naposledy sme ho mali pred týždňom. Čo zas vyviedli?' rozmýšľala som.

,,Ahojte. Som doma.'' pozdravila som a ušla hore schodmi do mojej izby.

,,Ahoj zlatko, sme v kuchyni.'' zakričala mama.

,,Fajn, idem do izby.'' odkričala som jej. Prišla som do izby, kabelku dala na stoličku a ľahla som si do postele. Bola som tak unavená, že som takmer hneď zaspala.

Pohľad Nata

Konečne nás učiteľka pustila domov. Ešte som musel tú novú Alison previesť po škole. Už som si myslel, že to tam nezvládnem. Ukázal som jej jedáleň a riaditeľňu.

,,A to je všetko, čo potrebuješ vedieť. Na rozvrhu máš, v ktorej triede máš akú hodinu. Na dverách sú čísla, takže by si mala trafiť.

,,Dobre. Ehm, ďakujem.''

,,Není zač.'' povedal som a už sa chystal ísť preč.

,,Počkaj.'' povedala.

,,Máš aj nejaké meno, alebo si pán neznámy?'' spýtala sa ma. Usmial som sa.

,,Nate. Volám sa Nate Daniels.'' povedal som a následne odišiel. Rýchlo som išiel do baru a objednal si opäť tú krv čo aj ráno.

Keď som ju dopil, išiel som domov. Stále som bol myšlienkami pri Alison. Keďže upíri nepotrebujú nejako extra spánok, myslel som na ňu aj cez noc počas lovu. Bola mi povedomá. Nevedel som si spomenúť odkiaľ ju poznám. Veď predsa, za vyše dvesto rokov som stretol veľmi veľa ľudí, upírov, vlkodlakov, démonov, víl a iných stvorení.

Na love sa mi darilo. Ulovil som 2 srnky. Síce zvieracia krv neutíši smäd tak ako ľudská, ale stačilo to. Aspoň na chvíľu som nemyslel na jej krv. Na tú sladkastú chuť jej krvi.

Pohľad Alison

Zobudila som sa asi po 2 hodinách. Z dola sa ozývali hlasy viacerých osôb. Nevedela som, komu patrili. A keďže moja zvedavosť bola veľmi veľká, tak som zišla dole po schodoch.