Upíria láska

Caitlin

Venujem jednej úžasnej šikovnej štetke Victoria_Tori_ ♥ (Skrátene ŠŠ! ♥) Ľúbim ťa a ďakujem ti za všetko ♥

Prajem príjemné čítanie všetkým ♥

Alison

Po tom, čo som zatvorila dvere, ako mi profesor Bennett prikázal, podišiel bližšie ku mne.

,,Slečna Montgomery, ďakujem, že ste ostali." povedal s úsmevom.

,Vy ste môj profesor, nemôžem povedať nie.' Pomyslela som si, ale radšej som si zahryzla do jazyka.

,,Samozrejme." odvetila som.

,,Prosím, sadnite si." povedal a ukázal na miesto oproti učiteľskému stolu.

,,Tak, na čo tu vlastne som?" spýtala som sa rýchlo. Nie je mi príjemne byť tu.

,,Zavolal som Vás sem kvôli vašim vedomostiam ohľadom matematiky. Ste múdra, slečna Montgomery. Nerozmýšľali ste niekedy nad matematickou súťažou? Napríklad taká matematická olympiáda." Začal mi klásť otázky. Pravdupovediac mi odľahlo. Myslela som, že ma za niečo pokarhá, alebo niečo také.

,,Ani nie." odvetila som.

,,A nechceli by ste tam ísť?" spýtal sa so zdvihnutým obočím.

,,Pravdupovediac? Ani nie." mykla som plecom.

,,Preskočme formality, Caitlin." povedal zrazu úplne vážne. Bez akéhokoľvek náznaku smiechu alebo pobavenia.

Čo?! Aká Caitlin?! O čo tu dopekla ide?!

,,Prepáčte, ale ja sa volám Alison." odvetila som neskrývajúc prekvapenie a nechápavosť.

,,Ale no tak. Môžeš ukončiť tú pretvárku, Caitlin. Koniec hry." povedal vážne a priblížil sa ku mne.

,Sakra, čo mám teraz robiť?! Mám utiecť? Mám čakať, čo sa stane? Mám mu stále opakovať, že sa volám Alison, a nie nejaká Caitlin?!' Začala som panikáriť. Nemala som tu ostať. Mala som povedať, že nemôžem.

,,Pán-" chcela som niečo povedať, no zrazu nastala tma.

Bennett

Je to ona! Určite to je ona! Nemohol som si ju zmýliť s niekým iným.

Protestovala. Snažila sa ma odhovoriť od mojej teórie, no mal som pravdu. Vedel som to. A keď jej zmodreli oči, usmial som sa od šťastia.

,,Vitaj, Caitlin." oslovil som ju.

,,Damien. Som prekvapená, že si to práve ty. Čakala som niekoho... lepšieho. Niekoho, kto nepáchne. Ale na druhú stranu, si poslušný psík." povedala nepríjemným hlasom, ktorý vedela iba ona. Už mi aj začal chýbať.

,,Na tvoje nešťastie som to iba ja, Caitlin." s jej menom som sa pekne pohral na jazyku.

,,Ach, toto mi chýbalo. To tvoje oslovenie." povedala. V tej chvíli som sa ku nej priblížil. No zastavila ma jej ruka na mojom hrudníku.