Upíria láska

Divadielko

Pousmiala som sa nad ňou. Stále mala na sebe prekvapený výraz. Teraz neviem, čo ju prekvapilo viac.

,,Čo sa tak prekvapene dívaš?" zasmiala som sa.

,,Nič. Len ma prekvapilo, že Toby dostal takú istú ponuku." povedala a stále kráčala po strede chodby do riaditeľne.

,,Videla si Tobyho niekedy hrať? Hrá fantasticky." Rozplývala som sa nad ním. Už len pri spomienke na neho som sa musela usmiať.

,,Niekto sa nám tu zamiloval." podpichla ma a pritom mi štuchla lakťom medzi rebrá. Zasmiala som sa a záporne pokrútila hlavou. No je to pravda? Áno, určite to je pravda.

,,Nie. Toby a ja sme len kamaráti." povedala som pravdu.

,,Len aby." opäť sa zasmiala. Pokrútila som nad ňou hlavou a pretočila očami.

Zastali sme pred dverami s nápisom Riaditeľna. Potichu som zaklopala a po tichom ďalej sme vstúpili.

Za veľkým stolom v kresle sedel prívetivý riaditeľ. Keď nás zbadal, na tvári sa mu objavil prekvapený výraz.

,,Vás dve by som tu nečakal. Čo ste vyviedli?" spýtal sa s nadvihnutým obočím. Na tvári mu však stále sídlil prekvapený výraz.

,,Noo... Viete, Pán riaditeľ... Práve som oznamovala tuto Maggie jednu úžasnú správu... No, a v zápale entuziazmu sme si ani nevšimli, že pani profesorka prišla do triedy." vykoktala som zo seba, keďže Meggie sa k ničomu nehodlala.

,,A môžem vedieť, o akú radostnú správu sa jedná?" spýtal sa so záujmom.

,,Ali dostala ponuku hrať v oboch školských basketbalových tímoch." vyhŕkla entuziasticky Meggie. Žeby sa jej už ten jazyk rozviazal?

,,Takže to ste Vy, tá výborná žiačka, ktorá má šancu stať sa profesionálnou basketbalistkou." s rukami podopierajúcimi hlavu povedal trochu prekvapene riaditeľ. Ostala som nemo stáť. Dobre som počula?! Povedal to, čo si myslím, že som počula?

,,Áno. To je ona." vyhlásila Meggie ešte stále plná entuziazmu. Ako môže byť plná entuziazmu, keď sme v riaditeľni?! A ako to, že už o tom vie? A ako je možné, že ma nazval nádejnou basketbalistkou. Nie som až taká dobrá, aby som bola profesionálka.

Z premýšľania ma vytrhlo tiché klopanie. Riaditeľ ticho odvetil ,Ďalej' a dotyčná osoba vstúpila. Ostala som prekvapene stáť, keď som vo dverách uvidela Tobyho. Očividne bol tiež zaskočený, keďže ostal stáť na prahu dverí dlhšiu dobu, akoby bolo vhodné.

,,Ďalší nádejný basketbalista. Čo je to dnes za deň?" zasmial sa riaditeľ.

,Čo tu robí Toby?' pomyslela som si.

,,Čo sa stalo, pán Jones?" spýtal sa riaditeľ rovno k veci.

,,Triedna mi povedala, aby som Vás zavolal. Zbadala tu nečakanú inšpekciu. A myslí si, že by ste o tom rád vedel." odvetil Toby. Viditeľne som si vydýchla. Som rada, že Toby nič nevyviedol. Ani neviem prečo.

,,Čo tu robia? No nič, musím ísť. Slečna Montgomery, dnes to bude bez trestu. No nabudúce musíte byť pozornejšia. Našim hráčom nepovolujeme robiť problémy. Vy, slečna Williams, pre Vás platí to isté ako pre slečnu Montgomery. A vy, pán Jones, ďakujem Vám." povedal, postavil sa a napravil si sako. Otvoril dvere a následne nám ukázal, nech výjdeme z jeho kancelárie. A tak sme všetci traja posluchli jeho nevyslovenú výzvu.

Keď sme vyšli z riaditeľne, Toby sa priblížil ku nám.

,,Si tu pár dní a už máš problém." zachichotal sa. Usmiala som sa na neho a už-už sa chcela brániť, no Meggie ma predbehla.