The Daughter

1. Kapitola

Nedokázala som sa hýbať. Moje svaly, či kosti mi pripadali ťažké, ako ešte nikdy. Jediné, na čo som sa raz za desiatok minút mohla sústrediť, bolo to, že musím držať svoju ošúchanú peňaženku, mobil a kľúče od domova, v ktorom som sa chcela nachádzať.

Počula som smiech a hlasy, no v mojej hlave to znelo ako ozvena. Nebolo to príjemné, no v tom stave nebolo príjemne nič.

„Posaď sa, "povedal chalan, Alex, vďaka ktorému som tam ležala. „Ema, posaď sa, "vravel tichým hlasom, z ktorého bolo cítiť pobavenie. „Na niečom mi ležíš, Ema, davaj, posaď sa, "nevzdával to, no ja som sa nedokázala posadiť úplne, hoci som sa snažila.

Pootvorila som ľavé oko, ktoré bolo bližšie k zemi. Udrelo mi doň ostré svetlo, aké môže vydávať len mobil.

Pri Alexových nohách sa ocitli ďalšie. Presne ako on, aj ten človek si čupol.

„Je úplne mimo, "zhodnotila už identifikovaná Kristen. Na to sa všetci ďalší vrátane jej a Alexa zasmiali, čo spôsobovalo vibrácie v mojej hlave.

***

„Ema. Ema, "opakoval dookola ďalší hlas a k tomu so mnou aj hýbal, čím ma budil. „Zaspala si. Zase, "povedala, keď videla, že som otvorila oči. Rukou som si dala dole okuliare a pretrela si oči, aby som sa dostala zase do reálneho času.

„Nespala som, Judy, "namietla som jej a zložila nohy zo stola na ktorom bolo desiatok spisov.

„Áno, áno. Len si bola hlboko vo svojej mysli, "povedala ironicky. Vždy to hovorila, keď som ju opravila, že nespím, no jej tón a pobavenie sa na tom, som neriešila. Pozerala som na ňu a krútila nad ňou hlavou.

Judy mala čierne rovné vlasy po kľúčne kosti, k tomu jemný make- up, špirála, červený rúž, ktorý väčšine kombinovala s červeným oblečením alebo šperkami.

„No nedívaj sa, Ema, "povedala mi. „Radšej choď po svoju dcéru, ktorá už tri minúty čaká pred školou, "upozornila ma a ja som si uvedomila, že dnes Natalie nemá krúžok. Niekedy ma desilo, že mala väčší prehľad o mojej dcéra ako ja, ale to bola Judy.

„Doriti! "Zakričala som, pretože som nestíhala. „Zase bude mať pripomienky." Do béžovej veľkej kabelky som nahádzala mobil kľúče a jeden spis, ktorý som si rozpracovala už v práci. „Inač, pekný sveter!" Zvolala som po Judy, keď som už bola s rýchlym krokom na chodbe.

***

„Meškáš, "vyčítajúcim tónom ma upozornila Natalie a nastúpila si do ojazdenej bielej Octavie combi, na ktorú som nikdy nedala dopustiť.

„Viem, prepáč, zabudla som, že ti odpadla tanečná, "ospravedlňovala som sa, pokiaľ si nezapla pás. Pravú ruku som položila na páku, pripravená pohnúť sa z miesta.

„Hej, ako vždy, "Poznamenala nahlas, čo ma pichlo pri srdci, no vedela som, že nemá zmysel sa ospravedlňovať ďalej.

Vyšla som z toho zle ja, takže téma sa uzavrela.

***

Strieborné príbory štrngotali o porcelánové taniere, ktoré sme s Billom dostali ako svadobný dar od jeho tety. Zaviazala som si svoje hnedé, kratšie vlasy do copu a chopila sa vidličky a nožíka tiež.

„Tak, ako bolo na tanečnej, Natalie? "Opýtal sa Bill a vložil si kúsok mäsa do úst. Pozrela som sa naňho, skrivila ústa a bez zvuku som mu nimi povedala nie, pričom som šimrala aj s nožom okolo svojho krku.

„Dnes som ju nemala, "povedala prívetivo. Zarazene som vrátila ruku opäť na stôl. Bill sa na mňa pozrel so zdvihnutým obočím a prežúval ďalej, tak som radšej začala aj ja, pokiaľ sa neopakovali cinknutia z Natalinho mobilu, do ktorého sa neprestajne pozerala.

„Odlož ten mobil, Natalie, večeriame, ak si si nevšimla, "upozornila som ju, začo som si vyslúžila jeden z jej vražedných pohľadov. Pravdepodobne som jej prerušila chat s nejakou jej kamarátkou. „Bill, "oslovila som ho, keď sa Nat vrátila k odpisovaniu, „no tak povedz jej niečo."

„Jej vychladne večera, Ema, nechaj ju." Nechápavo som sa naňho pozrela, odsunula stoličku a odkráčala z kuchyne, pričom som počula Billa, ktorý sa pýtal, či povedal niečo zlé.

Dofrasa, áno!

Môj historicky prvý príbeh bez Harry Potter tématiky! :D

Dúfam, že vás prvá kapitola zaujala a ak áno, tak dúfam, že vám to vydrží až do tej poslednej..
(Hej, naháňaj si milými slovami čitateľnosť...)

Príbeh bude mať okolo 10 kapitol, ktoré budú pribúdať vždy v PONDELOK. Ak sa, samozrejme, nič nezmení. Prípadne to vyvesím na moju "nástenku", ktorú nikto nečíta. :D

Ešte by som rada poďakovala mojej naemlla , ktorá skrátka radila, a tak.. ❤

Toť vše, teším sa nabudúce!