Nedokázala som sa sústrediť. Rukou som si podopierala bradu a ľavou rukou sa hrala s perom.
Nevedela som, čo sa deje s mojou dcérou. Nevedela som, že byť matkou je byť tým, čím som nikdy nechcela byť. Byť nepriateľom.
„Tak sa už kvôli tomu netráp, Ema. Len išla von, "hovorila mi do toho Judy, ktorú už nebavilo sa na mňa v takomto stave pozerať.
„O pol desiatej večer, Judy, "pripomenula som jej. „Vrátila sa nadránom. "Znela som celkom panicky. „Čo ak fajčí? Alebo pije?" Napadlo mi a vzpriamila som sa na stoličke.
„Aj ty si to skúšala, Ema. "
„Má, dofrasa, iba 14! "Povedala som hlasnejšie než som plánovala.
„A ty si mala koľko? "
***
Kráčali sme s Kriten popri vlakovom moste, ktorý bol posprejovaný od grafitov od rôznych symbolov až po znaky. O pár metrov pod nami bolo široké koryto s riekou, v ktorej, kupodivu, neplávali zmutované ryby.
Prešli sme cez dva páry koľajníc, zatiaľ čo nám do uši udieralo varujúce zvonenie blížiaceho sa vlaku. Počula som bzučanie koľajníc od toľkého tlaku. Zvolalo to vo mne adrenalín.
Kráčali sme ďalej po kamennej cestičke, ktorá nás zaviedla až pod most, kde na nás ostatní čakali. Uškrnula som sa, pretože som vedela, čo bude nasledovať.
Na niečom sa o dušu smiali. Buď to bolo vtipné, alebo to už mali v sebe.
„Ema! Kristen! "Vykríkla Lorra a utekala za nami. „Úplne im preplo. "Uchechtla sa. Zložila som ruksak z ramien a vytiahla z neho flašu.
„Ideme na to? "Nadvihla som obočie.
***
„Mala by si sa snažiť ju viac pochopiť," dodala ešte a otočila sa k svojmu počítaču, do ktorého nahadzovala čísla účtov.
„Keby že to ide, "zamrmlala som si pre seba potichu. Mala som pred sebou tie koľaje, ten hluk. Z myslenia ma vyrušil môj vibrujúci mobil, ktorý sa točil na stole. „To je Natalie, "povedala som Judy a chytila mobil do ruky.
Všimla som si, ako sa otočila a pozerala sa na mňa, zatiaľ čo som telefonovala. Neviem, ako som sa tvárila, no myslím, že nadšene nie.
„Tak ako? "Zvedavo sa opýtala Judy. Neviem, v čo dúfala, ale asi v niečo pozitívne.
„Dnes pre ňu nemám chodiť, "odpovedala som jej otrávene a mobil s rachotom položila na stôl. V sekunde som to aj oľutovala za tie peniaze, ktoré som zaň dala. Rukami som si prehrabala vlasy, ťažko vzdychla a postavila sa zo stoličky. „Dnes mi padla, "oznámila som, zobrala kabelku a odišla.
***
„Kde je Natalie? "opýtal sa ma Bill, keď prišiel do kuchyne. „Nemá v izbe ani svoj ruksak, "hovoril, ako keby som o tom nevedela.
Skrčila som sa kvôli riadu, ktorý som ukladala do umývačky, ktorú som si tvrdo vyžiadala pred pár mesiacmi.
„Volala mi do práce, "oznámila som nie moc milým hlasom a vystrelala som sa naspäť, „že dnes pre ňu nemám chodiť." Zavrela som umývačku, ktorá po stlačení gombíkov začala riad umývať.
Bill tam len stál a pozeral sa, ako so všetkým trieskam. Snažila som sa nejako zamestnať, aby som na to všetko nemyslela, ale bála som sa a mala som hnev.
„Je deväť hodín večer, "povedal nechápavo, no ja som naňho iba zagánila. Nehovor, Bill. Ako na zavolanie sa zabuchli dvere od bytu. Cez tu hlasnú konverzáciu sme ani nemali možnosť počuť odomykanie. Bill vybehol na chodbu.
„Kde si bola? "opýtal sa jej nezvyčajne hlasno. Natalie jeho výstup celkom zaskočil. Nebola zvyknutá, že on s ňou takto hovorí.
„Vonku. "počula som jej ľahkú odpoveď a do chodby som vstúpila aj ja. Mala rozpustené vlasy, čierne potrhané džiny a dlhšiu čiernu mikinu s nejakým nápisom. Pozrela sa na mňa, no keď tak spravila z chodby som odišla.
Takže ahojte!
V ďalšej kapitolke, ktorá bude v štvrtok, to už bude trochu vrieť, tak sa tešte. :D
A btw na mojom profile je nová a zároveň moja prvá short story, tak sa určite kuknite. :D
Hrmiona ❤
YOU ARE READING
The Daughter
General Fiction„Bolo príšerne zistiť, že moja dcéra robí takéto veci. No horšie bolo, keď som si uvedomila, že ja som ich robila tiež. " *** Všetci majú nejaké tajomstvá...
