The Daughter

6. Kapitola

„A čo tajíš mne? Čo všetko? "Prečo si sa nezaujímal skôr, Bill?  Bola som ticho. „Tak hovor! "Skríkol o pár sekúnd.

„Prišla som o dieťa. O naše dieťa, "povedala som mu. „To si chcel počuť? "Opýtala som sa a začala sa mi chvieť spodná pera. „Alebo to, čo som robievala v detstve? To, čo teraz Natalie? "Pýtala som sa ho, no on bol ticho. Slzy sa mi kotúľali dolu lícami. „Tak hovor niečo! "Skríkla som.

Priložila som si pravú ruku na nos, no zakrývala aj kus pier. Vzlykala som, snažila som sa to zakryť, no bolelo to. Cítila som v sebe bolesť.

Akoby som vtedy kričala, no nik ma nepočul.

„Čo- čo sa stalo? "Opýtal sa až po chvíle. Bolo príšerne pozerať sa na jeho tvár. Čakať na jeho reakciu.

„Ja neviem, "dostala som zo seba a oči sa mi podlievali slzami. Dlaň som mala takmer celú mokrú. Bill pootvoril ústa, no sám nevedel, čo sa chce spýtať. Nevedel, čo mal spraviť a ja som už nechcela by ťa, ktorá to pokazí.

„Prečo si mi nepovedala, že si tehotná?" Nerozumel tomu.

„Chcela som na tvoje narodeniny. "Bolo to k nim ani nie tri dni. Pristúpil bližšie. Ruky obmotal okolo môjho pásu a ja som tie svoje strčila popod jeho pazuchy. Mačkala som jeho chrbát a on ma po ňom hladil. Pripadala som mu tak krehká, zrazu.

Až vtedy, keď si uvedomil, že trpím. Že trpím doteraz.

Moje slzy mu padali na jeho tričko, kde sa vytvárali malé fliačky. „Moc ma to mrzí, Bill," zašepkala som.

„Aj mňa, veľmi. "Prepáčila som mu, že so mnou nebol, keď som kričala, pretože bol so mnou teraz.

***

„Čo budeme robiť? "Opýtala som sa ho, keď sme konečne ležali v posteli. Hlavu som mala položenú na jeho hrudi a ľavú ruku prehodenú cez jeho brucho. On mal tú svoju popod mojimi ramenami a hladil ma ňou po chrbáte.

Po hádam nekonečnej dobe som sa opäť cítila milovaná. Opäť som sa cítila zamilovaná, a to najkrajšie bolo na tom to, že do toho istého človeka.

„Príde, uvidíš, "upokojoval ma, ale Natalie bola po mne. Samozrejme. Pozrela som sa naňho a okamžite vedel, čo sa chcem spýtať. „Počkáme aspoň do zajtra. "Jemne sa usmial. Boh vie, čo sa mu hnalo hlavou.

Opäť som si hlavu položila na jeho hruď. Počula som tlkot jeho srdca. Cítila som ako sa nadychoval a spätne vydychoval. Upokojovalo ma to.

Po dlhej dobe ma upokojoval on.

***

„Nie je mi dobre, "povedala som mu potichu a usmiala sa. Bolo mi to vtipné. Ležala som vedľa neho, držali sme za ruku, aj keď namiesto neho tam mal byť Jack.

„A čuduješ sa? "Zasmial sa, no sladko.  Nikdy v živote som vedľa neho takto blízko nebola. Videla som ho azda trikrát. Prvýkrát, keď držal za riť moju kamarátku. Druhý, keď som bola v obchode a teraz tretí. Ako zázračne vie zblížiť jedna fľaša vodky.

Nič som nevravela.. Ani som nemohla, pretože sa ozvali dvere od bytu. Prišli ostatní  po asi pol hodinovej ceste do obchodu po ďalšie fľaše. Obchod bol hneď cez cestu.

Moje pery boli pricucnuté na tých jeho. Jeho jazyk v mojich ústach a jeho ruka blúznila po mojom chrbáte.

„Ouuuuu! "Zakričali asi traja naraz a vtedy sme prestali. Pozrela som sa na Petra, ktorý stál tiež vo dverách, ale narozdiel od ostatných on nič nevravel, len sa díval a ja som vedela, že som urobila chybu.

Pohľad mi spadol na môj mobil a ten čas, ktorý ukazoval mi vtesal hrôzu do očí.

„Kurva, "zahrešila som, zobrala mobil, postavila som sa a bežala do chodby obuť sa.