Pristúpila som k zrkadlu, ktoré sme mali vo výťahu. Prsty od pravej ruky som položila pod pravé oko a kožu potiahla dolu.
„Doriti, "povedala som a obzerala si oči, „mám ich úplne červené. "začala som sa trochu smiať, aj keď som mala mať strach. Lorra sa priblížila ku mne a zadívala sa do mojich očí.
„Máš iba popukané žilky a trošku tu toho červeného, "hovorila mi a výťah zastal na mojom poschodí. Dúfala som, že si to rodičia nevšimnú. Neviem, čo by si o tom mysleli, no viem, že by som zapierala.
Potrebovala som sa skrátka odpútavať od reality, ktorá ma nebavila. A to, čo sme robili, bol presne ten spôsob, ktorý ma bavil.
„Ideme na to, "povedala som jej a strčila kľúč do zámky.
***
Vkladala som oblečenie do práčky. Kľačala som na zemi. Vlasy som mala zopnuté vo voľnom drdole, ktorý sa mi pomaly rozpadal.
Do rúk som chytila Natalinu mikinu, ktorú mala včera na sebe, keď prišla domov. Najskôr som si to nejako neuvedomovala. Ten zápach mi bol známy. Kedysi som ho cítila každý deň, až potom som si uvedomila, že to ide z jej mikiny.
Zmačkla som ju obidvomi rukami a priložila k nosu, do ktorého sa nasiakla vôňa cigariet. Skladala som ju k zemi, so sklamaným výrazom, hoci som to tušila.
Počula som štrnganie kľúčov z chodby. Bola to ona, musela, pretože Bill mal prísť až za hodinu. Postavila som sa aj s mikinou a rýchlo išla za ňou, kým sa nezabuchne v izbe alebo nezmizne von.
„Čo to má, doriti, znamenať?! "Vykríkla som na ňu a hodila na jej hruď mikinu, ktorú chytila. Pričuchla si k nej, no netvárila sa moc prekvapene. Ani len štipku strachu nemala v očiach. Absolútne jej nevadilo, že to viem.
„Nestresuj, prosím ťa, "povedala nadmieru pokojne, no mne to prišlo provokujúce. „Bola som vonku.. Napáchla som od ostatných. "Snažila sa to zakryť, no tým sa ešte viac potápala.
„Od ostatných? S kým sa to vláčiš, dofrasa?!" Ruky som mala v bok pramienky vlasov za ušami a obočie mierne pokrčené.
„Nebudem sa ti spovedať. "Pokrútila hlavou a rozhýbala sa smerom do svojej izby.
Tentoraz som to však nechcela nechať tak.
„No to teda budeš! "Chytila som ju za remeň od ruksaku, aby zastala. Dokonca sa aj otočila.
„Tak o čo ti, kurva, ide?! "Vykríkla na mňa. Obočie sa jej skrivilo rovnako ako mne. Vlasy sa jej rozprskli do pravej strany, keď som jej dala facku.
Chytila si ľavé líco, bolestne a urazene sa na mňa pozrela a potom povedala:
„Toto ti ide, však? "Opýtala sa ma a vo mne sa zhromadili výčitky, ktoré sa ešte vždy schovaváli za moju hrdosť.
„Ukáž mi ten ruksak, "prikázala som jej. Váhala, no nakoniec ho zhodila z pliec na zem. Skrčila som sa po ňom a začala odtiaľ vyberať veci, ktorých tam moc nebolo.
Ani ma tak nezaujímila to, že tam nemala učebnice, flašu s vodou. Zaujímal ma malý vákuový sáčok, v ktorom boli odrobinky niečoho zeleného.
Okamžite som to spoznala. Okamžite som to mala pred očami.
***
Počula som smiech a hlasy, no v mojej hlave to znelo ako ozvena. Nebolo to príjemné, no v tom stave nebolo príjemne nič.
„Posaď sa, "povedal chalan, Alex, vďaka ktorému som tam ležala. „Ema, posaď sa, "vravel tichým hlasom, z ktorého bolo cítiť pobavenie. „Na niečom mi ležíš, Ema, davaj, posaď sa, "nevzdával to, no ja som sa nedokázala posadiť úplne, hoci som sa snažila.
***
„To nemyslíš vážne. "Otočila som sa tvárou na ňu a seriózne povedala. Mala som v očiach hnev a sklamanie.
Ona to videla.
YOU ARE READING
The Daughter
General Fiction„Bolo príšerne zistiť, že moja dcéra robí takéto veci. No horšie bolo, keď som si uvedomila, že ja som ich robila tiež. " *** Všetci majú nejaké tajomstvá...
