Epilóg (z tretieho pohľadu)

150 9 7
                                    


(O štyri dni neskôr)

Kráčala rovnou čiarou na viac menej opustené sídlisko, kde strávila za posledné mesiace veľa času. Vlasy jej rozfúkaval vietor tak, že vyzerala ešte krehkejšie, než keď ju videl naposledy, ale necítila sa tak.

Pristupovala k lavičke, kde sedel aj s Johnom. Obaja vyfukovali dym, sem tam videla pohyb pier toho druhého. Prvýkrát jej ponukol cigaretu práve John. Práve nimi sa to všetko začalo nafukovať, začo bola teraz aj rada. 

Všimol si ju najskôr John, ale keď drgol do Marka, ktorý opäť sedel na opierke, stretli sa im pohľady. Prešla ňou nádej, ale aj strach a ním zasa láska, ale jeho hrdosť.

Mala na hlave kapucňu od dlhšej bundy, aj Mark ju mal, ale iba od mikiny. Jeho rodičia neboli schopní mu zaobstarať ani jednu bundu, čo Natalie veľmi hnevalo.

Prečo tí najlepší ľuďia majú tak ťažký život?  Pýtala sa samej sebe, ale neodpovedala si. Nevedela prečo to tak je. A hlavne si uvedomovala, že ona mu ho robí tážším tiež.

„Ahoj, "pozdravila ho a snažila sa o úsmev, no jeho pohľad vrátil peru do vodorovnej polohy.

„Ja idem, braček, "povedal John. Postavil sa, potľapkal Marka po pleci a pozrel sa na Natalie. Nebol to nenávistný pohľad, čo Natalie urobilo veľkú radosť. Mark nič nevravel, len si potiahol z cigarety a vyfúkol dym.

„Mark, ja.. Veľmi ma to mrzí, "hovorila mu. Vravela mu to aj keď mu pred pár dňami volala a on prišiel k nej domov. Nevedela, čo iné ma povedať, ale zakaždým to myslela úprimne.

„Keď som ťa videl, "začal vravieť a Natalie vedela, že to má cenu, „keď ťa prvýkrát dovliekla Maya, zamiloval som sa, "povedal jej a Natalie sa začala klepať spodná pera.

Tak veľmi mu ublížila, vedela to, pretože tým ublížila aj sebe. Bol to ako krik, ale nikto ju nepočul. „Bolo to prvýkrát, čo som k niekomu cítil niečo viac, "hovoril, no znelo to tak, že si to vyčíta. Že to bola chyba.

Díval sa jej do očí, no pohľad neudržal dlho, pretože videl ako sa jej oči zaplavujú slzami. Nenávidel, keď plakala. Zraňovalo ho to. A ešte viac, než si myslíte, pretože to bolo kvôli nemu.

Mala pred očami ten moment, keď ju tam Maya dotiahla. Vtedy sa smiali na Lukasovi ako sa pracne snažil zašúlať papierik. Prvýkrát ho uvidela z blízka, nie len z diaľky zo školskej chodby. Prišiel jej reálny. „Nič som nemal. Nič, len teba, "pokračoval a krútil nad tým hlavou.

Vravel to ako výčitky, ako niečo zlé. „Milovala si ma niekedy? "Opýtal sa a pozrel sa jej do očí, z ktorých tiekli slzy. Boli najväčsie aké kedy videl a boli len preňho.

„Ani nevieš ako, "šepla pomedzi vzlyk. Rukou si zakryla ústa, do ktorej si jemne zakusla, aby pohltila ďalší. Zaleskli sa mu oči, ale nebola si istá. Možno sa jej to zdalo cez tie jej zaslzené.

Ošuchol párkrát cigareru o betónovu časť lavičky a zahodil na zem. Postavila sa čelom k nej. Videl detajlnejšie jej oči, jej pokožku, jej chvejúce sa pery.

„Nemám nič, "povedal jej. Narážal na svoju rodinu, na svoj majetok, či na to, že jej nemá, čo dať? Že ho nemá za čo chcieť, že sa jej to neoplatí? Myslel si to. Myslel si, že preto ho nechala tak. Keď zistila, že nič nemá, ale to na ňom milovala najviac. Mohla mu dať seba.

„Máš všetko. "Hovorilo sa jej ťažko. Urobila k nemu krok a priložila svoje ruky na jeho tvár. Modlila sa, aby pod nosom nemala šušeň. Nie. Popravde na to vôbec nemyslela.

Jej ruky zohrievali jeho studenú pokožku od líc až na ušiach. Potreboval ju, vedel to a ona vedela, že potrebuje jeho.

„Sľúb mi niečo, Natalie, "žiadal ju.

„Čokoľvek, "šepla mu.

„Už ma nikdy neopusť. "Pozeral sa jej do očí, z ktorých sa ešte stále rodili nové a nové slzy. Chytil ju za jej pás a nenápadne nasával jej vôňu.

„Sľubujem, "šepla znovu a rozhodne. Naklonili svoje hlavy k sebe, až sa pery dotkli pier toho druhého. Bolo to pomalé, studené a romantické.

Obidvaja boli pripravení tentoraz silnejšie. Odvtedy až navždy.

KONIEC

Hééééj!

Bože, radšej mám smutné, depresívne a inak nešťastné konce, ale  Mark&Natalie forever together! ❤

Heh, ale nie, mala som nápad na ich konverzáciu, tak to dopadlo takto. :D Ja som nadmieru spokojná. Tento príbeh bola taka oddychovka, pri ktorej som si pripomenila, že nemám moc zaujímavý život. :/ Hah, až na pár výlevov =_=

No, nevadí, život je sviňa, známe, známe..

Takže dúfam, že sa vám storka páčila, určite vyjadrite svoj názor nejakou z notifikácií a ja sa teším snáď niekedy nabudúce! :D

Hrmiona❤

The DaughterOpowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz