V spálni nám svietili dve lampičky, ktoré boli položené na nočných stolíkoch. Končeky prstov som ponorila do hydratujúceho krému a následne som si ho začala rozotierať po celý rukách od zápästia.
Presunula som sa k mojej polke posteli, na ktorú som si najskôr sadla.
„Odopni mi ho, prosím, "požiadala som Billa, ktorý ležal za mojim chrbtom s knihou v ruke. Natiahol sa na ľavú stranu postele. Ruky natiahol na môj krk, z ktorého odopol náhrdelník. „Vďaka, "poďakovala som a odložila ho na nočný stolík.
„Včera si to prehnala, nemyslíš? "Opýtal sa zrazu Bill, no svoj pohľad od knihy neodtrhol. Otočila som naňho svoju tvár, na ktorej bol nechápavý výraz.
„Ja? "Zarazene som sa opýtala a skryla nohy pod perinu.
„Áno, "povedal a konečne sa mi pozrel do očí. „Najskôr to s tým nožom, potom s tým telefónom a nakoniec odchod, "hovoril mi.
„Večeriali sme, Bill, a Natalie bola na mobile. Príde ti to normálne? "Pomaly som zvyšovala hlas.
„Ťahá jej na pätnásť, Ema. V tomto veku to normálne je, "utvrdzoval ma. Tváril sa, akoby bol nejaký odborník v chovaní mladistvých, ale pri tom to bol len pracovník v banke.
„Ja som sa takto nesprávala. Skrátka som si to nedovolila, "rozčuľovala som sa.
„Snaž sa ju skrátka pochopiť, Ema. Je iná doba, iné pravidlá. Nikdy si netúžila vlastniť so svojim dieťaťom dobrý vzťah? "
„Áno, to áno, ale- "ešte vždy som si šuchala ruky o seba, hoci krém sa mi do pokožky už vpil. Mala som pokrčené obočie a začala sa obhajovať, no do toho sa otvorili dvere od našej spálne, v ktorých stala Natalie.
„Musím ísť von, "povedala, otočila sa a zo spálne odišla nehľadiac na to, či jej to dovolíme alebo nie.
Rýchlo som vyskočila z postele a šla za ňou.
„Je pol desiatej večer, Natalie, "upozornila som ju. Videla som, ako si pravou rukou dáva mobil a kľúče do zadných vačkov od nohavíc.„Zajtra máš školu, "hovorila som jej, no iba to púšťala jedným uchom dnu a druhým von.
„Ja viem. Nezabudla som, "odvrkla mi a natiahla na seba bundu.
„Dokedy mi to budeš vyčítať? Baví ťa to?" Podráždene som sa opýtala a rozhodila som rukami. Štvalo ma, že som sa jej nedokázala postaviť. Že som sa nechala ovládať vlastnou dcérou.
„Nebuď smiešna. "Pokrútila hlavou, venovala mi jeden zo svojich vysmievajúcich pohľadov, otvorila si dvere a následne ich aj zavrela. Samozrejme. Ja som tu na posmech.
Ostala som tam len stáť, opretá ramenom o stenu pri mne. Vždy som si predstavovala, že so svojím dieťaťom budem mať úžasný vzťah. Že mu budem rozumieť. Smiať sa s ním, no nerozumela som mu. Utekalo predo mnou a ja som vlastne nevedela prečo.
„Čo to robíš? "ozval sa Bill, ktorý až teraz vyšiel zo spálne.
„Idem jej volať, "povedala som mu a prstom som prechádzala po displeji môjho smarthphonu. Z mobilu vychádzalo ostré svetlo, ktoré mi momentálne prekvapivo nevadilo.
„Aj tak ti nezdvihne, Ema, "hovoril mi a urobil pár krokov ku mne. Nechcela som si to pripustiť, ale vedela som to. Načiahol svoju ruku k môjmu uchu, pri ktorom som mala telefón a bez protestov som mu ho dala. Objal ma okolo pása.
Niekedy som pochybovala, či Bill je ten pravý, no vždy keď som bola v jeho náručí, zabudla som takmer na všetko zlé. „Sama si musí uvedomiť, čo robí."
Takže ahojte! :) Neviem, či ste moju nástenku čítali, ale rozhodla som sa, že kapitoly budú teda vždy v Pondelok a Štvrtok. :D
Dúfam, že sa vám kapitola ľúbila. A nebojte sa, bude to aj akčnejšie. :D
أنت تقرأ
The Daughter
قصص عامة„Bolo príšerne zistiť, že moja dcéra robí takéto veci. No horšie bolo, keď som si uvedomila, že ja som ich robila tiež. " *** Všetci majú nejaké tajomstvá...
