Omnia vincit amor (HP-FF)

11.

Scorpius sa ešte raz nervózne obhliadol za kamarátmi vykukujúcimi spoza rohu. Čakala ho neľahká úloha. Pozvať Lucy Wilsonovú na ples. Pochybovačne pozrel na Albusa, Lucasa, Dominique a Alice, ale tí naňho vrhli varovné pohľady, a tak radšej odvrátil zrak. Ešte raz si povzdychol a podišiel k Lucy a jej kamarátke stojacími pred učebňou obrany proti čiernej mágii.

Slizolinčanka ako keby vycítila jeho prítomnosť a otočila sa k nemu. „Scorpí!" vykríkla nadšene.

„A-ahoj, Lucy. Ja...môžem otázku?" nervózne sa spýtal. Čiernovláska prikývla a s očakávaním naňho hľadela.

„No," ošil sa blondiak. „N-nešla, nešla by si so mnou na ples?" vypotil zo seba.

Lucy sa rozžiarili oči a nahlas pišťať, až si musel Scorpius zapchať uši.

„Áno! Áno, áno, áno! Celé týždne na to čakám!" vypiskla a vtisla prekvapenému Scorpiusovi pusu na líce.

„No, tak sme dohodnutý," zamrmlal rozpačito a zberal sa k odchodu.

„A Scorpí?" zastavila ho.

„Áno?"

„Budem mať zelené šaty," žmurkla naňho a už sa dala do živej debaty s kamarátkou.

Scorpius zašiel za roh a úľavne si vydýchol.

„Nebolo to až také zlé," komentovala Dominique.

„Robíš si srandu, Weasleyová?" neveriacky na ňu pozrel. „Choď za nejakým hnusným Slizolinčanom a požiadaj ho, aby s tebou šiel na ples," odvrkol.

Blondínka nadvihla obočie. „ja už partnera mám."

Zrazu sa ozval výbuch smiechu. Okolo Lucy sa už stihlo zhŕknuť pol tucta dievčat, šepkali si a pokukovali po Malfoyovi.

Scorpius zašiel viac za roh, aby ho nevideli. „Neviem či to bol dobrý nápad," zašepkal naliehavo.

Lucas prevrátil očami. „Mám ti pripomenúť pre koho to robíš?"

„Ja viem, pre Rose, ale nemohli sme vymyslieť niečo iné?" navrhol.

„NIE!" ozval sa zborový nesúhlas.

„Zbabelec. Nečudujem sa, že si v Slizoline," nadhodila Dominique chladne a odišla.

Scorpius a Lucas si vymenili prekvapené pohľady. Alice a Albus na seba pozreli a svorne si povzdychli.

„Dominique."

Oni najlepšie poznali Dominiquine premenlivé nálady. Raz sršala až prehnaným optimizmom a inokedy bola chladná a všetko brala s ľahostajnosťou.

***

Rose sedela v knižnici a starostlivo študovala učebnicu transfigurácie.

„Čauko!" pozdravila ju Dominique a hodila sa na stoličku. „Páni, tí učitelia sa asi zbláznili. Veď je len december a ony stále len hučia o VČÚ! VČÚ sem, VČÚ tam. Jeden, aby sa z toho nezbláznil!" nariekala blondínka rozhorčene a vyťahovala z tašky hromadu kníh.

„Radím ti, začni sa učiť teraz, potom budeš ľutovať," odvetila Rose bez toho, aby zdvihla zrak od knihy.

„Pfff, tebe sa to povie. Čo máme na zajtra? Merlin! Dva zvitky pergamenu o vojnách škriatkov v novoveku! Plus ďalších milión esejí na transfiguráciu, elixíry, obranu a ešte to blbé veštenie! Pre Merlinovu bradu, prečo som si ho vybrala?!" fňukala a hlavu si zložila na stôl. „Bodaj by už boli prázdniny!"