Omnia vincit amor (HP-FF)

19.

Bol posledný prázdninový deň. Rose vybrala zo skrine posledné kusy oblečenia a položila ich do preplneného kufra. Netušila ako tam napchá ešte hromadu kníh.

Vonku sa pomaly zvečerievalo a slnko zapadalo. Život na Šikmej uličke sa zastavil akonáhle sa zatvorili posledné obchody. Z kuchyne sa šírila vôňa lahodného jedla. Dnes mali mať trochu výnimočnejšiu večeru. Robievali to tak zakaždým, keď Rose a Hugo odchádzali do školy. Spoločne ako rodina sa navečerali a potom hrali rôzne muklovské spoločenské hry.

Podišla ku kufru a založila si ruky na prsiach. Rozmýšľala čo má vyhodiť. Alebo si nemá zobrať niektoré knihy? Z premýšľania ju prerušilo klopanie na okno.

Zvedavo zdvihla pohľad k strešnému oknu. Uvidela čierneho výra. Nespoznávala ho. Kto je môže teraz písať? Pustila vtáka dnu. Prevzala od neho list zapečatený striebornou pečaťou. Výr sa usadil na operadlo kresla a zrejme čakal na odpoveď. Rose nadvihla obočie. Zlomila pečať a otvorila list. Hneď spoznala úhľadné písmo.

Najkrajšia Rosie,

možno sa čuduješ prečo Ti píšem teraz, keď sa uvidíme už zajtra. Dlho som naberal odvahu, kým som Ti napísal. Mám na teba jednu prosbu. Chcel by som ,aby sme zabudli na všetko zlé čo stálo medzi nami. Prosím, porozmýšľaj o tom.

S láskou, Scorpius

Rose v ruke zovrela list. Vrel v nej hnev a silno zatínala päste. Ako sa opovažuje! Skrčený list hodila na druhú stranu izby. Podišla k oknu a otvorila ho.

„Choď," precedila pomedzi zuby smerom k výrovi. Vták pokojne zahúkal a ostal sedieť na mieste.

„Hneď!" povedala ostrejšie. Nič.

„Vypadni!" vykríkla s hnevom v hlase a hodila po ňom knihu. Výr vyplašene zamával krídlami, zaškriekal a vyletel von oknom do teplého večera. Po tvári jej tiekli slzy hnevu. Lomcoval ňou hnev. Schmatla prvý vankúš, ktorý jej prišiel pod ruku a hodila ho proti stene. A znovu. Nepomáhalo to. Stále sa cítila mizerne. Prehrabla si už aj tak strapaté vlasy a mala z nich hotové hniezdo.

Zvyčajne bola pokojná a len niekoľko vecí ju dokázalo vytočiť do nepríčetnosti. Prišla k skrini a chcela ju zavrieť, keď jej pohľad upútal predmet hodený na úplnom dne skrine. Zohla sa po neznámy predmet. Bola to škatuľka zabalená v tmavozelenom papieri previazaná striebornou stuhou. Netušila čo je to zač a čo to robí na dne jej skrine. Všimla si štítok a hneď vedela o čo sa jedná.

Pre Rosie - S.H.M.

Stála uprostred izby s vianočným darčekom od Scorpiusa v rukách a prepaľovala ho pohľadom. Mala chuť ho spáliť alebo vyhodiť von oknom. Avšak zvedavosť ju premohla. Odfrkla si nad výberom farieb balenia. Roztrhla papier a otvorila škatuľku. Zadržala dych.

Na mäkkej podstieľke si hoveli zlaté náušnice. Mali tvár päťcípej hviezdy a na každú z nich boli pripojené ďalšie tri malé hviezdičky. Rose ostala totálne zarazená. Hnev na chvíľu vystriedala melanchólia pri spomienke na vianočný ples.

No potom si spomenula na nasledujúce udalosti a pochytil ju znovu hnev. Zatvorila škatuľku a strčila ju čo najhlbšie do kufra. Ozvalo sa klopanie na dvere. Rose sa nadýchla, aby sa upokojila.

„Ďalej."

Dnu vošla Hermiona a pohľad jej padol na preplnený kufor.

„Ukáž," usmiala sa na dcéru. Zamrmlala nejaké zaklínadlo, ktoré Rose nikdy nepočula. V kufri bolo zrazu dvojnásobne viac miesta ako predtým, no zvonku bol rovnaký.

„Diky, mami," snažila sa jej opätovať úsmev, „ odkiaľ to máš?"

„Keď sme sa s tvojím a ockom a strýkom Harrym naháňali za horcruxmi, nemohli sme si sebou vláčiť kufre, a tak som začarovala svoju koralikovú kabelku, v ktorej sme mali všetko na prežitie okrem jedla, samozrejme," jemne sa usmiala Hermiona pri spomienke na onú výpravu.