Omnia vincit amor (HP-FF)

22.

Dni plynuli a prišiel október. Lístie na stromoch sa sfarbilo do typických jesenných farieb a vzduch ochladol. Začala metlobalová sezóna a všetky štyri fakultné tými sa pripravovali na nasledujúce zápasy. Učitelia od šiestakov vyžadovali maximum a upozorňovali ich na MLOK-y, hoci sa mali konať až na budúci rok. No atmosféra medzi niektorými šiestakmi bola dosť napätá.

Dominique sa s Rose nerozprávala, iba ak to bolo naozaj nutné. Alice bola akýmsi spojovníkom medzi nimi, hoci tiež nesúhlasila s Rosiním vzťahom, ale neodsudzovala ju tak ako Dominique. Lenže Dominique bola už raz taká a nehodlala sa zmeniť. Zato trávila oveľa viac času s Frankom. Všetci si všimli, že tí dvaja sú do seba blázni., len ony si to akosi nechceli priznať.

A čo sa týka Rosinho vzťahu so Samom...Sam bol v siedmom nebi. Rose sa pri ňom cítila a mala ho rada, no zrejme nie dosť. Vždy, keď bola s ním, ju spaľovali výčitky svedomia, avšak bolo neskoro na ľutovanie.

Scorpius bol čím ďalej, tým viac uzavretejší. Nemal chuť do jedla a bol omnoho bledší ako zvyčajne. Albus a Lucas sa ho snažili obveseliť, no on ich zväčša mrzuto odbil. Prestával chodiť do Veľkej siene, aby nemusel sledovať Rose a jej priateľa. Občas zašiel do kuchyne, ale väčšinu času trávil zavretý v izbe.

***

Dominique s tresnutím dverí vošla do izby. Hodila tašku na posteľ a bez záujmu sa začala hrabať v skrini. Rose si povzdychla a vstala z postele.

„Dominique, mohla by si sa prestať takto správať?"

Blondínka na chvíľu stuhla a potom sa otočila v tvári tvár sesternici.

„Ja sa mám takto prestať správať?!" vyprskla nahnevane, „to ty sa takto prestaň správať! Prestaň ubližovať ľuďom, ktorí ťa milujú. Áno, hovorím o Scorpiusovi. Neviem či si si to všimla, ale týmto ho ničíš, Rose Weasleyová! Ubližuješ mu. Uvedom si následky svojich činov. Až potom sa môžeš navážať do mňa. Som z teba sklamaná. Nikdy, opakujem nikdy by som neverila tomu, že práve ty budeš tohto schopná!"

Rose privrela oči, z ktorých jej stiekli slzy. Uvedomila si, že Dominique má pravdu. Bola hrozný človek.

***

V piatok po poslednej hodine - obrane proti čiernej mágii – Rose vybehla z učebne medzi prvými. Teddy vybehol hneď za ňou.

„Hej, Rose, stalo sa niečo? Vyzeráš smutne."

„Nechaj ma, Teddy," odvrkla bez toho, aby sa zastavila a pridala do kroku.

„Rose!" zastavil ju Sam. Zastala a silene sa naňho usmiala.

„Ahoj."

„Vyzeráš trochu skleslo, Rose...zajtra sa ide do Rokvillu. Preto ťa pozývam na rande a ponúkam ti možnosť odreagovať sa, čo ty na to?" navrhol nadšene. Možnosť čerstvého vzduchu a návštevy dedinky jej trochu vylepšila náladu.

„Rada pôjdem."

Nasledujúcu sobotu sa rose pripravila do Rokvillu. Sam ju čakal vo Vstupnej hale s dobrou náladou. Aj Rose sa snažila tváriť šťastne, no uvedomila si, že v poslednej dobe šťastie len predstiera.

V Rokville obehli hádam všetky obchody a Sam sa ju snažil všemožne rozveseliť. Rozprával jej zábavné historky z jeho detstva, o svojej rodine, starších súrodencoch.

„Povedz mi niečo o tvojej rodine," dorozprával a usmial sa na ňu.

Rose nadvihla obočie. „No...moja rodina je fakt veľká. Ocko je zo siedmych detí, takže si to vieš predstaviť. Hlavne keď sa stretneme všetci spolu. Všade samí ujovi, tety, bratranci, sesternice a starý rodičia, Niekomu by to možno vadilo...kopa ľudí, hluk, žiadne súkromie a ani chvíľka pokoja, ale ja tú atmosféru milujem," zasnene sa usmiala a cítila sa lepši, keď myslela na svoju rodinu.