Omnia vincit amor (HP-FF)

15.

Scorpius Malfoy sedel v zasneženej záhrade na lavičke a pozoroval padajúci sneh. Konečne bol šťastný. Myslel na udalosti vianočného plesu. Tie spomienky mu na tvári vykúzlili úsmev. Už teraz sa tešil, keď skončia prázdniny a znovu Ros uvidí. Zdvihol hlavu a zadíval sa na oblohu, keď sa objavila prvá hviezda.

„Scorpius, večera!" volala naňho babička z okna jedálne. Blondiak sa zdvihol z lavičky a zanechávajúc stopy v čerstvo napadanom snehu sa vrátil do domu. V chodbe si vyzul topánky a vyzliekol kabát. Vošiel do jedálne.

Stôl bol honosne prestretý pre troch ľudí a jedla tam bolo toľko, že by sa z toho najedol aj tucet ľudí. Narcissa stála pri okne a čakala na syna a vnuka, aby mohli spoločne zasadnúť k štedrovečernej večeri. Zvyšok jedálne bol dôstojne vyzdobený imelom, svetielkami a vo vedľajšom salóne stál vysoký vyzdobený vianočný stromček.

O pár sekúnd dorazil aj Draco, a tak mohli zasadnúť k stolu. Každý si naložil to, na čo mal chuť a pustili sa do skvelého jedla.

„Ako sa darí v škole, Scorpius?" začal Draco konverzáciu.

„Skvelo," odpovedal Scorpius stroho. Draco si povzdychol. Nikdy nebol na takéto veci, to skôr Astoria sa vedela s ich synom porozprávať, ale on nie.

Po jeho odpovedi nastalo znovu ticho, ktoré prerušila Narcissa. „A čo dievčatá?" s jemným úsmevom sa spýtala.

Scorpius zdvihol hlavu od taniera a jeho pohľad sa stretol s tým otcovým.

„Žiadna sláva," odvetil neurčito.

„Nehovor, že sa ti žiadne dievča nepáči?" neveriacky naňho pozrela babička.

Scorpius sklopil pohľad. „Máš pravdu, je tu jedna."

„Poznáme ju?" zapojil sa Draco.

„Nie," zaklamal. Nie že by sa za Rose hanbil, to v žiadnom prípade. Bál sa toho ako zareaguje otec, keď sa dozvie, že sa zaľúbil do dcéry jeho najväčšieho nepriateľa. Zveril sa s týmto pred pár rokmi len Astorii a ona to vzala pokojne. Možno to bolo preto, že nebola odmalička učená, že nečistokrvný sú zlý alebo preto aká bola láskavá a dobrosrdečná. Nie ako Draco, ktorému Scorpiusov starý otec neustále vštepoval do hlavy tieto nezmysly. I keď už bolo dávno po vojne a Lucius bol zavretý v Azkabane a Draco sa snažil nevyznávať tieto názory. No pokiaľ išlo o jeho syna, názor nehodlal zmeniť.

„Dúfam, že je aspoň čistokrvná," poznamenal Draco a premeral si syna.

Táto veta v Scorpiusovi vyvolala neuveriteľný hnev.

,Ach, keby len tu bola mama. Ona by vedela čo robiť a ako Draca upokojiť,' pomyslel si Scorpius. Lenže Astoria tu už nebola a on sa s tým bude musieť popasovať sám.

„Nie je."

V miestnosti nastalo napäté ticho.

„Prosím?!"

„Nie je čistokrvná," zopakoval Scorpius s odhodlaním.

„Scorpius Hyperion Malfoy, to nemyslíš vážne!" vyprskol Draco šokovane.

„Mame by to nevadilo," odporoval.

„Lenže tvoja matka tu už nie je!"

„Nemôžeme prežiť aspoň jedny Vianoce ako normálna rodina?" povzdychla si Narcissa

„Žiaľmerlin, my normálna rodina nie sme a ani nikdy nebudeme," vyhŕkol Scorpius nahnevane.

„Mladý muž! Ako to hovoríš so svojou starou mamou?!" prižmúril Draco oči.