Omnia vincit amor (HP-FF)

30.

Červenovlasá Chrabromilčanka sa prechádzala po pozemkoch školy a v okolí jazera. Triasla sa od zimy, keďže vybehla z hradu len vo svetri, ale to bolo teraz to posledné na čo myslela. V mysli sa jej objavila len jedna tvár. Tvár blonďavého Slizolinčana. Zastavila sa pri brehu jazera a zahľadela sa do diaľky.

V mysli jej behala jedna spomienka za druhou. A všetky sa týkali práve Malfoya.

Spomínala ako ho videla prvýkrát na nástupišti 9 a ¾ , kedy ju otec pred ním vystríhal. A ona ho poslúchla. Nedala mu šancu, aby ho mohla spoznať aký ozaj je.

Spomínala ako ho vždy odmietala a srdce jej zovrelo.

Spomenula si na vianočný ples a to ako ju vtedy Scorpius prvýkrát pobozkal.

Nedokázala to dlhšie v sebe držať. Z*razu jej to prišlo samozrejmé. Ako keby to celý ten čas v tom najhlbšom kútiku duše vedela a teraz to vyplávalo na povrch.

Vedela to. A nemienila to v sebe dlhšie držať.

***

Rose utekala smerom do hradu. V tvári bola červená nie len od behu, ale aj od zimy, ktorá vonku panovala. Merlin pri nej stál a na Scorpiusa narazila hneď vo Vstupnej hale, keď vychádzal z podzemia. Na sebe mal slizolinský metlobalový dres a na ramene niesol svoju metlu. Vyzeral, že sa ponáhľa a len krátko sa Rose pozdravil.

„Čauko," usmial sa a pokračoval na nádvorie.

„Malfoy, počkaj!" zavolala za ním a prešla pár krokov smerom von.

„Prepáč, Rose, ale máme zápas s Bifľomorom a ponáhľam sa."

„Potrebujem s tebou hovoriť," naliehala Rose a prešla ďalších pár krokov.

„Rád sa s tebou porozprávam, ozaj. Po zápase," zakýval jej a pokračoval ďalej cez nádvorie.

To už Rose mierne nahnevalo a rozhodla sa inak. Zhlboka sa nadýchla.

„Milujem ťa, Scorpius Malfoy!" vykríkla najhlasnejšie ako vedela a vydýchla.

Slizolinčan idúci cez nádvorie v momente zmeravel a z ruky mu vypadla metla. Úplne zabudol, že má byť na metlobalovom ihrisku. V tom momente mu to bolo úprimne jedno. Pomaly sa otočil a v jeho očiach ste mohli zazrieť prekvapenie, ale hlavne neuveriteľné šťastie. Rose pomalým krokom podišla ku Malfoyovi.

„Čo si povedala?" spýtal sa stále mierne vyvedený z miery.

„Nebudem to opakovať."

„Prosím," zašepkal Scorpius.

Rose sa usmiala. „Milujem ťa najviac na svete, Scorpius Malfoy," vyznala červenovláska a chytila blondiaka okolo krku.

Scorpius sa šťastne usmieval. „Nevieš si predstaviť ako dlho som si tento moment predstavoval. Ale je to oveľa krajšie ako v mojich predstavách. Som ten najšťastnejší človek na svete. Milujem ťa, Rosie."

Obaja sa usmievali ako slniečka na hnoji. Ich tváre sa k sebe priblížili.

„Môžem ťa pobozkať?"

Rose sa pobavene usmiala. „Nechápem prečo sa ma na to pýtaš."

Slizolinčan sa uškrnul. „Vieš, raz, keď som ťa pobozkal, tak si mi vynadala..."

„Netrep už a pobozkaj ma, Malfoy."

A Scorpius jej to rád splnil. Ich pery sa o seba obtreli a Rose sa telom rozlialo príjemné teplo a v bruchu jej lietali tisíce motýľov. Boli by tam stáli večne v náručí toho druhého a opätovali si vášnivé i nežné bozky, keby ich niekto nevyrušil. Na nádvorie vtrhol nahnevaný Albus.