Omnia vincit amor (HP-FF)

21.

Čím ďalej, tým viac nad tým Rose rozmýšľala. Nemohla zažmúriť oko, keď nad tým rozmýšľala. Bola tým posadnutá. Neuvedomovala si koľkým ľuďom tým môže ublížiť. Dominique sa ju snažila všemožne zabaviť, zrejme aby nad tým nemohla rozmýšľať. Nútila ju chodiť behať, trénovať metlobal, dávala jej písať články či od nej chcela, aby jej pomáhala s esejami a úlohami. Išlo to tak už niekoľko dní a Rose toho mala plné zuby.

„Rose, pomôžeš mi potom s úlohou na transfiguráciu?" spýtala sa Dominique a zdvihla hlavu od papierov. Sedeli v redakcii školských novín a robili posledné úpravy na septembrovom čísle, ktoré malo vyjsť už o niekoľko dní. Rose zatla päste. Mala toho dosť.

„Dominique..."

„Áno?" nevinne sa usmiala blondínka.

„Už stačí! Nebaví ma ako má stále zamestnávaš! Nechaj ma na pokoji!" naraz vybuchla Rose.

„Rose, je to pre tvoje dobro..."

„Pre moje dobro?! Kašlem ti na nejaké dobro!" hodila brko na stôl a vybehla z miestnosti. Prišla do izby a hodila tašku na zem. Zobrala zo stola pergamen a naškrabala na neho krátky odkaz.

Môžeme sa dnes stretnúť? O jedenástej na chodbe pri učebni čarovania. Rose.

V sovinci poslala odkaz po školskej sove. Vrátila sa späť do izby, kde sa snažila zabaviť čítaním knihy. O polhodinu sa zobrali klopanie na okno. Pustila sovu dnu a prebrala list.

Platí. Teším sa. Sam.

***

Pár minút pred jedenástou sa Rose nenápadne vytratila z chrabromilskej veže a na mieste stretnutia bola presne. Objala si ramená, keďže na chodbe bola zima a nervózne poklepkávala nohou. Zrazu jej niekto zakryl oči. Srdce jej od ľaku podskočilo.

„Kto som?" zašepkal jej hlas pri uchu. Mala chuť prevrátiť očami, no usmiala sa.

„Sam."

Zložila jeho ruky z očí a obrátila sa k nemu.

„Nevieš si predstaviť ako som sa zľakla," naoko vážne mu vynadala.

„Prepáč," sladko sa na ňu usmial, „tak, prečo si sa chcela stretnúť?"

Rose sa zhlboka nadýchla, aby si dodala odvahy.

„Vieš, veľa som cez prázdniny rozmýšľala....a prišla som na to, že..."

„Že?" nedočkavo sa spýtal Sam a chytil ju za obe ruky.

„...že ťa mám rada...vlastne, nie,....ľ-ľúbim ťa, Sam," zašepkala. Bolo jej zle. Zle so samej seba, že dokáže tak ľahko klamať zoči voči. Sklopila hlavu a čakala.

„Ja... prekvapila si ma.....a myslím, že...že to cítim podobne," jemne sa usmial.

„Ozaj?" spýtala sa Rose a zdvihla pohľad do jeho očí.

„Ozaj," odvetil a jemne ju pobozkal. Rose mu bozk opätovala, no nič necítila.

„Kto je tam?" prerušil sa ich niekto. V momente sa od seba odtiahli. Neznámy podišiel bližšie a zasvietil prútik. Obaja zažmúrili oči pred ostrými svetlom.

„Teddy?! Ehm, teda, profesor Lupin!"

Teddy nadvihol obočie. „Rose a..."

„Sam," povedal rýchlo a vymenil si pohľad s Rose.

„Rose a Sam. Viete, že už je dávno po večierke? Hmm... tentokrát vám to prejde, ale nabudúce to nemusí dopadnúť takto. Sam, vráť sa do svojej klubovne. Ja odvediem Rose do chrabromilskej veže."