Rivals

XII.

Už som bola doma pri Maxovi. Náš život sa vrátil do starých koľají a napriek bolesti sme sa naučili aj smiať. Ja som v ňom našla oporu a istotu, že ma nikdy neopustí. A zistila som, že mi je s ním dobre. Viac ako to. Ale ak som si myslela, že nám niekedy bude dopraný pokojný život, strašne som sa mýlila.

Zobudila som sa uprostred noci. Max nadával a pobehoval po spálni ako splašené zviera. Unavene som na neho pozrela.

„Čo sa deje?" spýtala som sa a opäť klesla na vankúše.

„Sebastián na nás útočí. Musíme sa pripraviť. Odnesiem ťa do úkrytu. Je zabezpečený. Nikto okrem mňa a Aleca sa doň nedostane. Pokiaľ po teba neprídem do piatich dní, vzadu v stene sú tajné dvere. Potiahni svietnikom a chodbou sa dostaneš do môjho náhradného domu. Tam budeš v bezpečí. Rozumela si mi? Je to dôležité, Elizabeth."

„Bojíš sa, že sa ti niečo stane?" spýtala som sa roztrasene a vstávala z postele. Iba som si rýchlo obliekla nejaké obtiahnuté tepláky a kardigán. Na viac som čas nemala.

„Nikdy som sa nebál a ani teraz sa nebojím. Postarám sa o teba," odvetil mi. Prikývla som a zobrala si od neho tašku, ktorú mi podával. Zobral ma na ruky a odniesol ma z nášho apartmánu. Všade bola tma a všetci pobehovali sem a tam v absolútnej tichosti. Paniku prezrádzali jedine ich oči. Bez problémov sme sa dostali do úkrytu. Pred ním nás už čakal Alec s mojou mamou, Lucille a jej deťmi. Otvorili nám dvere. Nechali nás vo vnútri. Max mi naposledy vtisol bozk a pohladkal ma po hlave nezabudnúc na slová ľúbim ťa.

„Musíš byť silná," dodal a odišiel. Dvere sa pred mnou zatvorili. Pozrela som na ne vediac, že Max už za nimi nie je. Otočila som sa a videla som ako sa mama a Lucille rozvalili na pohovkách. Lucille ukladala deti a tíšila ich.

„Bude ocko v poriadku?" spýtala sa Adelaide.

„Samozrejme, že bude," odpovedala jej Lucille.

„A strýko Max?" spýtala sa Anna.

„Aj ten, zlatíčko," povedala trpezlivo Lucy.

„A ujo Alec?" vyzvedal Jasper.

„Aj ten," odpovedala som mu.

„A kde je teta Mallory?" opýtal sa Grayson. Tak na toto som im nevedela odpovedať. Podľa všetkého by mala byť u Arona, ale nevedela som to naisto. Napokon som si sadla aj ja a trpezlivo čakala na svojho manžela.

Maximilian

Klamal som jej. Bál som sa. Tak príšerne som sa bál. Ale nie o seba. Bál som sa o ňu. V priebehu roka sme prežili viac ako niektoré páry za desať rokov. Bál som sa o to, kto sa o ňu postará ak ja zomriem. Do určitých momentov môjho života som si myslel, že nemám o čo prísť, ale teraz som si tým vôbec nebol istý. Mal som sa ku komu vrátiť. Mám domov a mám rodinu. Tento krát som mal vynikajúcu možnosť zabiť Sebastiána. To čo urobil bolo choré. Pripravil ma o syna, o dediča. To čo urobil je neodpustiteľné a dnes za to zaplatí životom. Premenil som sa a vrhol som sa do boja už ako veľký čierny vlk. Moje myšlienky sa točili v jednoduchých bodoch. Zabiť Sebastiána. Prežiť. Vrátiť sa k Elie.

Mali sme výhodu. Nás bolo sedemdesiat pričom ich bolo len okolo päťdesiat. Ďalšia vec, ktorú som nepochopil bolo, že Sebastián útočil na Arona s väčším počtom vojakov ako na mňa. Aspoň to tu vyzeralo, že vyhráme.

Niekto strašne zreval. Otočil som sa a to, čo som videl bolo horšie ako vojsko vlkov pred mnou. Boli to upíry. Útočili zľava. Snažili sa využiť situáciu a získať mesto pre seba. Tak to teda nie. Bol to skoro dvojitý podraz. Hnal som sa proti vodcovi a trhal som a zabíjal. Bolo mi jedno či to je vlk alebo upír. Vraždil som hlava-nehlava.