Dievča z krajiny Kvin

21. kapitola - Výcvik a sen

Vstala som. Ako každé ráno. A odchádzam smer cvičisko. (Nechce sa mi použiť ich jazyk v tomto smere.) Každý deň trénujem boj. Po campfeste asi týždeň sa riešili mŕtvy a zranený bojovník. Našťastie ten zranený už je okej.
Môj tréning vyzerá asi takto: po príchode na cvičisko musím odbehnúť päť kolečiek po obvode cvičiska. Následne je rozcvička. Potom je opakovanie z minulej hodiny. Učím sa bojovať holými rukami zbraňami.
Ku koncu ma osobne kráľovná bude učiť spojiť moju moc so zbraňami.
Tentokrát mám víkend voľný, takže soboty trávim väčšinou pomáhaním v dedine a nedeľu trávim s ročnými obdobiami a Natálkou. Každú sobotu idem do inej rodiny.
Takto som zistila, že tu majú napríklad každá rodina kravu, od ktorej majú mlieko. Majú tie ručné kosy, a mnoho strojov. Také malé gazdovstvá. Krása. Milujem túto krajinu.
Samozrejme by som sa mala pokúšať dostať sa do sna nejakého človeka z ľudského. Najlepšie Tine. Ale ako? Dávno som nebola tak plne sústredená ako dnes. Ale skúsila som sa len sústrediť. Nádych a výdych. Lizzie, sústreď sa. Znovu som si prečítala návod.

1. Skúšajte to v noci.
2. Plne sa sústreďte na osobu, ktorej sa chcete zjaviť v sne.
3. Pomôže niečo, čo patrí danej osobe.
4. Predstavte si miesto stretnutia.
5. Zavrite oči a pohyby robte minimálne.
6. Ak sa vám podarí spojiť sa s danou osobou, mala by vás po skončení bolieť hlava.

Aha. V noci. Ešteže zapadá slnko. Čo mi pripomína večera. Utekala som do paláca sa navečerať. No a vziať si niečo k sebe.
Takže znovu. Plne sa sústredím. Myslím na Tinu. Pomaly zaspávam. Aj keď nechcem.
Kde to som? Aha. Miesto, kde som sa chcela stretnúť. Obzerala som sa dookoka. Lúka. Kde som sa stretla s Tomášom. Aha. Už aj Tina prichádza.
,,Tina?!" zakričala som a ona sa obzrela.
,,Lizzie!"
Samozrejme sa rozbehla a skončili sme v objatí.
,,Kde to som?"
,,V sne. Podarilo sa mi spojiť s tebou."
,,To je úžasné. A ak to nie je skutočnosť?"
,,Really?" a obliala som ju vodou.
,,Ak to nie je skutočnosť, zobudíš sa suchá." povedala som so smiechom.
Zamračila sa na mňa.
,,Ozaj. A ako? Čo sa deje vo svete?"
,,Linda získala neviem odkiaľ tvoju fotku a ukázala ju v triede. Takže aj Peťa vie, že žiješ. Janka a Naty vraj nie sú z nášho sveta. A Linda sa volá asi pravým menom Mu... Neviem."
,,Nie náhodou Mullana? Lebo tak sa volá pomocnica pána temnôt."
,,Hej. Mullana. Zvláštne meno."
,,Znamená v preklade temnota. Takže Linda je v skutočnosti len ďalšia potvora z temného kráľovstva? Fakt super."
,,Čo sa deje? Aké temné kráľovstvo?"
,,Pán temnôt má svoje kráľovstvo. Celkovo ich je šesť. Zelené, vzdušné, vodné, ohnivé, zmiešané a temné. V temnom vládne môj pravý otec, pán temnôt, po ktorom som získala silu temna, ovládanie ľudí a krídla. A sila vzduchu sa ešte stále nedostavila."
,,Spomaľ. Takže vlastne v tebe koluje aj krv zla a tvoj otec sa usiluje získať ťa na svoju stranu, preto ti robí prieky."
,,Presne. Ako si uhádla?"
,,Stačilo mi zapojiť mozog."
Zasmiali sme sa. Znovu som jej obliala pyžamo.
,,Vyschýnala si."
Zasmiali sme sa. Najvyšší čas. Začala sa mi vzdaľovať. Až zmizla.
Prebudila som sa. Podarilo sa. Teda dúfam. Vonku svitalo a bola sobota, takže som mohla ísť k studni, zistiť, či sa mi podarilo toto. A aká je teda Linda.
Takže som skopla perinu a pobrala do kúpeľne. Ranná hygiena, niečo na seba a hurá na raňajky.
Hneď po raňajkách som utekala k studni. Cestou som sa zazrela v zrkadle. Zmenila som sa.
Zo zrkadla na mňa pozerala mladá takmer dospelá dievčina. Radosť v jej očiach pohasla. Postava sa jej predĺžila a zoštíhlela. Vlasy som mala takmer po pás. V očiach bolo vidieť prežité utrpenie a zároveň odhodlanie dosiahnuť cieľ. Už som nebola to malé dievčatko s neustálym úsmevom a veľkými kukadlami, ktoré skúšalo všetko. Teraz to bola opatrná a zároveň odhodlaná dievčina.
Usmiala som sa na seba a napravila si vrkoč. Sľúbila som si ostrihať vlasy. Znovu som sa vydala smerom k studni.
Pred studňou som najskôr pomyslela na Tinu. A áno. Zobudila sa s mokrým pyžamom. Takže to vyšlo. A ako vidím, žije s Dodom. Mám na to vlastný názor, ale nech. Je to jej život.
A teraz Linda. Hmm. Pozrela som sa do jej minulosti a odhalila kruté pravdy. Ona je moja polovičná sestra! Moja temná sestra. Cítila som, ako mi oči potemneli. Potriasla som hlavou a sledovala ďalej. Takže žila sama až ju otec poslal k ľuďom. To ..... to ...... nieeeeeeee! Prečo s Tomášom? To sme sa už poznali. A ako vidím, bolo to nedávno. Tomaaaaaaš! Klesla som k studni a horko sa rozplakala. Prečo ja? Zaprisahala som sa, že toto mu vrátim, len čo sa naskytne príležitosť. Postavila som sa a pozrela, akú fotku zrobila. Krava. Akurát to odfotila, ako som skúšala meč a schopnosti spojiť.
To diablove dieťa nech si ma neželá. Aj keď aj ja som diablove dieťa, ale nie ako ona. Môže konkurovať aj Luciferovi.
Odišla som k sebe a znovu sa rozplakala. Ako mi to mohol spraviť? A ešte k tomu s ňou. Plakala som a mala vypnutý príjem. Zrazu som zacítila spojenie. S ním.
,,Tomáš?"
,,Kto je tam?"
,,Dievča, ktorému si tvrdil, že ju ľúbiš a hnusne ju podvádzaš!"
,,Lizzie?"
,,Múdry chlapec. Nechcem žiadne ospravedlnenie. Skončila som s tebou. Práve obrazom toho, ako spíš s mojou polovičnou sestrou menom Mullana si zabil moju lásku k tebe. Je koniec!"
,,Ale, Lizzie. Počkaj, ja ti to ...."
Prerušila som spojenie. Cítila som, ako sa snaží o obnovu, ale nič. Nepovolila som to.
Mala som také nervy, že som bežala na cvičisko a pridala sa k vojakom. Ich tréner bol v šoku, ale poprosila som ho o tréning s nimi. Trénovala som streľbu z luku a kuše, boj holými rukami, boj so šabľami, krátkymi aj dlhými mečmi, palicami, boj so štítom ..... Všetko možné. Dokonca aj jazdu na koni. Na záver ma vyzval bojovať s Maskim. Vážne. Mala som bojovať s mojím bratrancom.
Síce ma porazil, ale partia ma prijala medzi seba. Aj Natálka tu bola. Rozhodla som sa ísť za kráľovnou a požiadať ju o tréning s vojakmi. A samozrejme som poprosila Natálku, aby sa dostavila aj s nožnicami ku mne do domčeka. Ja som odbehla do paláca. Ku podivu mi to Verda Amantino povolila.
Šla som teda k sebe, kde ma čakala Natálka.
,,Chcela som ťa poprosiť, aby si mi skrátila vlasy."
,,Prečo? Máš ich nádherné a strašne husté."
,,Sú dlhé. Prosím. Do pol chrbta iba."
Natálka si vzdychla a začala strihať. Požičala som jej hrebeň a šlo jej to ako od ruky. Do piatich minút som bola ostrihaná. Objala som ju a poďakovala sa. Ona odišla a ja som sa uložila na spánok.

Pohľad chlapca
Toto som totálne pokazil. Práve som prišiel o lásku svojho života. Som to ja ale debil. S jej sestrou?! Malluna je jej sestra? Tak malá podobnosť tam je, ale v živote som to na ne nepovedal. Že sú sestry. Som s ňou spal. A koľkokrát.
Ja sa zastrelím. Chcem zomrieť. Pre moju vlastnú hlúposť som prišiel o dievča, ktoré milujem. Tie jej slová, ten rozhovor.

flashback
,,Tomáš?"
,,Kto je tam?"
,,Dievča, ktorému si tvrdil, že ju ľúbiš a hnusne ju podvádzaš!"
,,Lizzie?"
,,Múdry chlapec. Nechcem žiadne ospravedlnenie. Skončila som s tebou. Práve obrazom toho, ako spíš s mojou polovičnou sestrou menom Mullana si zabil moju lásku k tebe. Je koniec!"
,,Ale, Lizzie. Počkaj, ja ti to ...." flashback

Keď vyriekla tie slová, je koniec ..... Moje prehnilé a skazené srdce puklo. Ešteže som mal už voľno.
Zviezol som sa na zem a oprel sa o stenu. Začal som usedavo plakať. Áno ja. Diablo. Budúci špión pána temnôt. Neohrozený vojak. Všetci sa ma boja. A predsa ma takto položí jedno dievča. Ale nie obyčajné. Moja víla. Dievčina, ktorú milujem. Ktorá mi zlomila srdce.
Pamätám si akoby to bolo včera, čo som ju prvýkrát uvidel. A keď som prvýkrát videl v jej očiach lásku. Na ten pohľad nezabudnem. Nikdy.

flashback
Mala na sebe biele tričko s obrázkom vpredu a nohavice zelenej vojenskej farby. A v očiach mala žiaru. Žiaru radosti a niečoho.
Srdce mi našepkáva, že je to láska. Moja víla je zaľúbená?! Ten chalan má obrovské šťastie. Len dúfam, že moja víla je zaľúbená šťastne. Nech sa neopováži jej zlomiť srdce alebo ju zneužiť. Ináč bude ľutovať. Že ju niekedy spoznal. Nech sa neopováži. Lebo ho zabijem. A myslím to doslovne. Nikto mojej víle nesmie ublížiť. flashback

A teraz som to ja, kto ublížil. Mojej víle. Sklamal som ju. Bude ma nenávidieť. Už nikdy sa na mňa nebude pozerať očami lásky ako v mojich snoch.
Zrazu moje srdce akoby zamrzlo. Pocítil som chlad. Nedokázalo ma nič zohriať. Ani úsmev. Nič už neroztopí to moje srdce. Teda niečo možno. Jej objatie. Jej bozk. Ale nie ten v sne. Reálny bozk.
A to mi jej otec vydal aj písomné potvrdenie. Budem jeho zaťom. Ona bude moja nevesta. Aj keď s tým nebude súhlasiť. Mne je to jedno. Za toto mi zaplatí.
Cítim len hnev, chlad a nenávisť. Utrel som si slzy a postavil sa. Odišiel som do zámku a zamieril si to do komnaty jej sestry. Bez zaklopania som vošiel dnu.
Mullana sa postavila so slovami: ,,Čo chceš?"
Neodpovedal som. Len ju pobozkal. Drsne a vášnivo. Ona ma odtisla a lapala kyslík. Pozrela na mňa s túžbou v očiach. Pritisol som ju k stene a znovu ju začal dravo bozkávať. Postupne sme sa presunuli k nej na posteľ, kde som si ľahol na ňu a strhol z nej tričko a tepláky. Ona nezaostávala a moje tričko a nohavice ležali tiež na zemi. Začal som ju bozkávať na krku, perami som prešiel po kľúčnej kosti. Podprsenku som odopol a zahodil a začal bozkávať jej bradavky. Postupne som prešiel až k nohavičkám. Tie tiež skončili na zemi. Znova som prešiel k jej perám. Po chvíli mi stiahla aj boxerky a vzala si na starosť môjho kamaráta. Zavdychal som.
Nakoniec som ho do nej zasunul. Prirážal som čím ďalej silnejšie a rýchlejšie. Ona vzdychala. Muselo to byť počuť aj v ľudskom svete. Po chvíli sme sa obaja urobili a padli do perín. V objatí sme zaspali.

Prvé opisovanie tohto. Dúfam, že ďalej to nemám. Čo hovoríte??
Kapitolu venujem Kamma_Gamma len tak. Pre radosť.
slovan19