Dievča z krajiny Kvin

25. kapitola - Skúška a odchod

Týždeň prešiel a prišli skúšky. Celý čas sa mi Tomáš vyhýbal, ale zároveň mi stihol robiť raňajky a občas aj večeru.
Makala som na sebe celý týždeň od rána až do tmy. Unavená som klesala na posteľ. Ale každé ráno som sa zobudila plná energie. Nerozumela som tomu.
Benjamín bol stále mimo. Predsa len, upíri nie sú ľahká záležitosť.
Na dnešný deň som zvolila také tepláky, ktoré som ale vytvorila nepremokavými. To isté s obuvou, bundou, tričkom a aj tvár a ruky.
Som napätá, nervózna a bojím sa. Som sama. To je to najhoršie. Stojím pred dverami do miestnosti mojej skúšky. Neviem, čo ma čaká. Ale bojím sa.
Nádych, výdych. Opakujem si v hlave a snažím sa upokojiť. Keď sa mi to ako tak podarí, chytím kľučku a otvorím dvere. Vojdem do vnútra. Už vtedy ma prekvapí veľkosť a originalita miestnosti. Je obrovská a je to vlastne terén. Les, jazero, lúka, kopce, doliny .... Jednoducho budem bojovať v rôznych terénoch.
Odrazu vystúpi kráľovná.
,,Lizzie, tvoja úloha bude niečo ako v pozemských hrách na počítačoch. Každý terén znamená nový level. Cieľom je zneškodniť príšery. Samozrejme, kým nezneškodníš určitý počet v určitom čase, nepostúpiš. Terén ovplyvňujem ja. Čas ani počet nebudeš vedieť. Tvojou úlohou je bojovať. Ak skúškou neprejdeš, ostávaš tu ešte 3 mesiace cvičiť."
,,Rozumiem. Môžme začať." Vybrala som si zbrane ešte. Mala som veľký výber. Prikývla, zmizla a zmenilo sa to na púšť.

Prvý level, boj v púšti. Príšery sú zvláštne, ale ja neriešim, iba zabíjam. Dokonca aj pohyblivý piesok tam dala. Stúpila som tam iba jednou nohou. Takže sa mi podarilo vyslobodiť a pár netvorov skončilo aj tam. Bol to náročný boj. A sťažovali ho aj obyvatelia púšte.
Asi po hodine sa púšť zmenila na močarisko. Nohy sa zabárali a bola som rada, ak som nespadla. Aj tu boli zvieratá, aj hmyz. Príšery rovnaké. Ale slabé. Nebolo náročné sa oháňať mečom a používať aj silu.
Zase zmena. Tentokrát les. Mg. Nič lepšie nevymysleli? No nič. Ale toto bolo horšie. Útočili na mňa ľudia. Všetkých som poznala, ale boli ako temná armáda. Ostávalo mi ich zajať. Priblížila som sa k jednej. Tina. Bolel ma pohľad na ňu. Pozrela som sa po ďalších. Nemohli sa hýbať, tak iba pozerali na mňa. Všetci mali čierne dúhovky aj zrenice. Moji priatelia a rodina. Peťa, bratia, maminka, dokonca aj z cf. Klesla som na kolená a plakala. Meč som mala pri sebe, keď v tom zmizol. Tiež aj postavy.
Zmenil sa terén. Tentokrát som bola na horách. A bojovala som holými rukami. Znovu to boli známi. Len teraz nie tak dôverne. Bolo ich veľa a ja sama, s holými rukami. Schopnosti som mala zablokované! Netuším ako. Takže v tomto boji som utŕžila aj zranenia, modriny, aj krv mi tiekla z nosa ...... Tak ale bola to podpásovka.
Nakoniec to skončilo. Vrátili sme sa späť na začiatok. Meč som mala v rukách a predo mnou stála kráľovná.
,,Dobre. Prešla si skúškou. Kedy asi odídeš?"
,,Neviem. Možno napozajtra. Len sa rozlúčim s niektorými ľuďmi. Hlavne nechcem, aby o mojom odchode vedeli ostatní."
,,Dobre. Nikomu to nepoviem."
Objala som ju. Verdu Amantino to prekvapilo, ale objatie mi opätovala.
Vyšla som z miestnosti a zamierila domov. Chcem sprchu a leňošiť. Takže som najprv zamierila do kúpeľne. Dopriala som si dlhú sprchu. Potom som sa zabalila do uteráka a prešla do izby. Zo skrine som si vytiahla spodné prádlo. Vytiahla som aj tašku, do ktorej si zbalím pár vecí a ostatné odnesiem kráľovnej do zámku. Akurát som si šla vyčarovať šaty, keď som zacítila na pleciach dotyk. Jemne ma hladil po nahej pokožke a ja som privrela oči. Bolo to príjemné. Vtom však zablikal v mojej hlave otáznik a ja som sa strhla a otočila. Čelila som samozrejme Tomášovým modrým očiam.
,,Čo tu chceš?! Máš jasný zákaz chodiť do tejto časti domu!"
On sa len zasmial a pristúpil bližšie.
,,Prišiel som sa opýtať, ako sa máš."
,,Hrozne. Pokazil si mi celý deň."
,,Hmmm. To aby som napravil."
Žmurkol na mňa a odrazu sa ocitol v nebezpečnej blízkosti. Zacúvala som. Samozrejme opäť prekážka. Tentokrát posteľ.
Spadla som na ňu a Tomáš sa naklonil nado mňa. Odrazu bol pri dverách, zamkol a opäť na mne. Pozrel do mojich očí a približoval sa. Jeho pery boli blízko. Pekne krojené a červené. Musia chutiť sladko.
Spojil naše pery v jemnom bozku, ktorý som mu opätovala.  V tej chvíli si môj rozum zbalil kufre a niekam odišiel.
Pohládzal ma po mojej nahej pokožke a bozkával. Postupne čoraz dravšie, nenásytnejšie a vášnivejšie. Rukou mi stlačil zadok a ja som vzdychla. Akoby ho to povzbudilo. Zrazu som nás pretočila a sedela som na ňom obkročmo. Cítila som, ako stvrdol.
Ja som mu vyzliekla tričko a perami prechádzala po nahej vypracovanej hrudi. On slastne vzdychal. Dostala som sa k lemu teplákov, ktoré sa ocitli na zemi. Znovu som perami prechádzala vyššie, na čo zavrčal a opäť nás pretočil. Teraz mučil on mňa. Rozopol mi podprsenku a tá sa ocitla na zemi. Hral sa s mojimi prsiami. Postupne jazykom prechádzal k nohavičkám a ja som slastne vzdychala. Nohavičky mi roztrhol a začal mi dráždiť klytoris. Samozrejme boxerky si vyzliekol a ja som mohla vidieť jeho pýchu.