Dievča z krajiny Kvin

35. kapitola - Do temnice s ním

Zatiaľ v Kráľovstve ohňa sa jeden mladý muž chystal na cestu. Mal tmavohnedú pokožku, ale zase nie veľmi.
Vlastne v ľudskom svete by ich nazvali cigánmi. No tu sú tmaví z dôvodu neustálej prítomnosti ohňa, síry, drakov ....

Ten muž mal 22 rokov. Bol len o niečo mladší od hlavnej hrdinky. Aj on bol vybraný spomedzi mnohých a vyslaný do ľudského sveta ju strážiť. Už ako malé dieťa. Až doteraz. Bol aj pri jej hrobe. Vedel, že žije. Osvedčil sa. No nielen to.

Zamiloval sa. Tak ako sa len muži ohňa dokážu. A tento plameň ho spaľoval zvnútra.
Preto sa aj teraz rozhodol. Pripravil sa na ďalekú cestu až tam, do Temného kráľovstva. Dopočul sa, že aj vládcom Zeleného kráľovstva uniesli syna spolu s nejakým dievčaťom. Poznal Arba. Bystrý chlapec to bol. On sa tam nestratí. Dokonca sa začali prejavovať aj schopnosti.
Ale späť k téme.

Drako infano (Dračie dieťa) bol pripravený na cestu. Nevedel, čo a ako, ale bol pevne rozhodnutý obmäkčiť jej srdce. Netušil, že Arbo mu pripravuje cestu.
Odišiel oznámiť kráľovnej svoj odchod. A vybral sa na cestu.

Putoval horami a dolami, oddychoval málo, brodil sa riekami a predieral lesmi ... až došiel na hranicu. Tu si oddýchol a doprial si konečne poriadny spánok.

Na ďalší deň putoval nám už známou pustatinou. Videl kostry mŕtvych. Zhrozil sa, no pokračoval ďalej.
Prišiel k bráne a zabúchal.
,,Kto ste?"
,,Prichádzam za kráľovnou. Je to dôležité."
Vojakovi sa to nezdalo, ale otvoril mu bránu. Prehľadali ho, no zbrane nemal. Zviazali mu ruky a odviedli ho pred kráľovnú.
Práve trénovala Arba.
Poklonili sa.
,,Vaše veličenstvo, tento muž žiadal o prijatie. Vraj je to dôležité. Nemal u seba žiadne zbrane."
Poslala Arba do izby a posadila sa na trón.
,,Pustite ho."
Následne sa opýtala: ,,Kto si a čo tu chceš?"
,,Volám sa Drako infano a pochádzam z Kráľovstva ohňa. Dôvod mojej návštevy poviem v súkromí."
Pokynula vojakom a opustili miestnosť.
,,Takže...?"
,,Dôvodom mojej návštevy si ty, Lizzie. Viem, že v tebe drieme dobro. Tá zdravá pokožka medzi tými farbami je toho dôkazom."
Pomaly k nej kráčal.
,,Nie som Lizzie. Už dávno nie. Volám sa La Malluma Reĝino."
Zasmial sa.
,,Vôbec si ma nepamätáš? Toho, v ľudskom jazyku, cigána, ktorý sa ťa pokúšal zbaliť?"
Zúžili sa jej zreničky.
,,Ty špina!" zasyčala.
,,No tak, Lizzie. Nesnaž sa oklamať samú seba."
Priblížil sa ešte bližsie. Cítil jej pokojný tlkot srdca. Nič to s ňou nerobilo.
Nakoniec pristúpil tak, že cítil jej dych.
,,Lizzie."
Pozrela na neho. Jej oči. Tie žiariace oči plné radosti a života boli naplnené temnotou. Dala sa krájať. Vyhŕkli mu slzy. No napriek tomu ju pobozkal. 
Odstrčila ho. 
,,Stráže!"
,,Som ochotný trpieť. No milovať ťa neprestanem. Nezlomíš ma."
No to už prichádzali stráže.
,,Do temnice s ním! A mučiť!"
Zviazali a odvliekli ho.

Zabuchli sa dvere. Odišla do svojej komnaty a tam sa nazúrená prechádzala.
,,Arbo!" skríkla.
Ten opatrne vyšiel z izby vedľa.
,,Áno?"
,,Dnes ostaneš v izbe a neopováž sa z nej vyliezť. Rozumel si?"
,,Jasné."
Prekrútila len očami nad jeho drzosťou. Decko nevychované.
Musela sa upokojiť.

O chvíľu priviedol Folio aj malú Altiĝis. Plakala a mala modrinu na líci.
,,Čo sa jej stalo?!"
,,Spadla."
,,Na líce?!"
Mykol plecami a odišiel.
,,Choď k Arbovi."
Ona poslúchla a vošla do izby.
O chvíľu odtiaľ vyšiel Arbo celý nazúrený.
,,Lizzie, môžeš mi vysvetliť, prečo v temnici sedí nevinný a vinný behá po slobode?!"
,,Ako sa opovažuješ, Arbo!"
,,Ja? Altiĝis skoro ten zmrd znásilnil a keď sa bránila, udrel ju a ty to necháš tak? Myslel som si, že máš aspoň kúsok srdca. Ale asi nie."
Už odchádzal, keď mu povedala rozrušene: ,,Priveď mi ju."
Arbo zmizol za dverami a prišla dievčina.
Jej postava pripomínala skôr postavu dospievajúceho dievčaťa ako malé dieťa. Bola od Arba mladšia a pritom on mal asi 2 a pol roka. Deti tu jednoducho rýchlo rastú.
,,Ako bolo na prechádzke?" Vzlyk. ,,P-prečo to robíte?"
,,Záleží mi na mojom kráľovstve."
,,Nezáleží. Keby áno, sedeli by ste na tróne a plnili si svoje povinnosti. Musia to za vás robiť generáli."
,,Ty myslíš Zmiešané kráľovstvo. To teba nemusí trápiť. Ako si prišla k modrine? A pravdu!"
,,Arbo vám to povedal."
,,Chcem to počuť od teba."
,,Šli sme a zrazu ma Fo-Folio stiahol do nejakej uličky a zakryl mi rukou ústa. Vraj, čo jeho po otrokyniach, ktoré spia s každým. Začala som sa mykať v snahe vytrhnúť sa mu. Povedal, aby som čušala, ináč ma to bude bolieť viac. Začal mi rozopínať nohavice, tak som ho uhryzla. Zjojkol a pustil ma. Strelil mi facku a ja som spadla. Ozvali sa kroky, nuž to zamaskoval a začal po mne kričať, nech sa dvíham a tak."
,,Ďakujem. Môžeš ísť. S Foliom si to vyriešim."
,,Ďa-ďakujem, Lizzie." a objala ma.
Prekvapene pozrela na jej vzďaľujúci sa chrbát.

,,Zatknite Folia a do temnice aj s ním. Prídem sa pozrieť na mučenie."
,,Rozkaz, vaše veličenstvo."
Vojak zasalutoval a odišiel. 

Odkiaľ tie deti vedia jej minulé meno? Vŕtalo jej hlavou, či o nej rozprávajú v dobrom. Nakoniec pokrútila hlavou, že ju to aj tak nemá čo zaujímať. Je zlá a tak to aj ostane.

Vykročila smerom k mučiarni a cestou zmenila šaty. Tentoraz to boli krátke šaty vhodné na boj s korzetom. Samozrejme čierne. Jej pokožka žiarila. A miestami tie belšie fľaky. Neriešila to.

Vošla do mučiarne a ovanul ju pach krvi a krik mučených. Prešla k miestu, kde boli priviazaní tí dvaja. Folio a Drako infano. Mali obnažené chrbty a stopy po bičoch. Pokynula, aby pokračovali.
Vzali biče s hrotmi na konci. Vo vzduchu to zasvišťalo a následne sa ozval úder a výkrik. Švih, úder a krik. Švih, úder a krik. Dookola. Krv sa im valila z rán a Lizzie s radosťou sledovala divadlo. Jednému až do mäsa zaťali a následne mu vytrhli kus.
Následne ich odviazali.
Prišla tá horšia časť. Rozžeravené železo. Prikladali im železo na rany. Tie výkriky bolesti a hrôzy. Rajská hudba pre jej uši.
Zdvihla ruku a zastavila katov. Pristúpila bližšie k mučeným. Z rúk jej vyšľahol oheň. Pomaly sa približovala k ranám s ohňom nasmerovaným na ne. Ten krik. Niečo úžasné.
Zbelená pokožka jej ščervenela. Znovu je zlo v jej vnútri. Ten skvelý pocit.

Od príchodu do svojej izby sedela na posteli a premýšľala. Stále mala pred sebou obraz toho chlapca, ako na ňu pozeral. V očiach mu videla bolesť, ale aj niečo jej neznáme. Lásku.

Prišla za ňou malá Altiĝis.
,,Je čas večere, veličenstvo."
,,Nie som hladná."
Dievča pokrútilo hlavou a prisadlo si. Objalo kráľovnú. Odtiahla sa.
,,Čo si myslíš, že robíš?!" spýtala sa prísne.
,,Mamička mi vždy hovorila, že keď niekoho niečo trápi, mám ho objať. Vraj to pomáha. A ty sa trápiš."
Kráľovná sa pousmiala. Milo, úprimne. Objala malú Altiĝis a šli spoločne jesť. Zbelela jej časť pokožky.

Po večeri, keď už ležala v posteli, znovu si premietla dnešné mučenie. Začalo ju to mrzieť. Ako sa zachovala k niekomu, kto ju ľúbi. Zavzlykala. A nakoniec sa z jej očí pomaly, potichu spustili horúce slzy ľútosti a zmývali jej tvár.

Oni traja to dokážu. Prelomia múry jej srdca a zmenia kameň na mäso.

Zatiaľ vo väzení prosil Drako infano Všemohúceho, aby mu pomohol alebo aspoň poradil.
Potom si povzdychol a ľahol si na brucho. Zaaukal od bolesti. Bolel ho celý chrbát. Bičovanie, železo a jej oheň .. Jej oheň. Bolelo ho to viac psychicky. Tá radosť z mučenia v jej očiach. Desilo ho to. No povedal si, že vydrží. Musí. Kvôli nej.
Ťažko sa zaspáva s hnisajúcimi ranami na chrbte, najmä, ak ti chýba aj kus mäsa. Drako infano len aukal a sem-tam zasypel od bolesti. O to horlivejšie sa však modlil.

A na iných miestach?
Miznutie detí tiež nateraz utíchlo. Ako zmizlo dieťa vládcov spolu s jedným dievčaťom. Ľudia boli opatrní a deti tiež si začali uvedomovať, čo sa deje.

Maski každý večer držal v náručí svoju milovanú, pretože semienko zla chcelo klíčiť. Od straty syna bola vládkyňa mĺkva. Často sa uzatvárala do seba, čo jej manželovi robilo väčšie starosti ako kráľovstvo. Potreboval ju rozptýliť. Ale ako? Ako jej hnev a bolesť dostať von bez ujmy na zdraví?
V tom ho napadlo. Romantický večer. Snažil sa.
Bola milo prekvapená. A nakoniec všetku negativitu vyfiltrovala. Samozrejme ako inak, pri sexe. Predsa len, dávno spolu nespali. Trebalo sa starať o Arba a chod kráľovstva. Veril však, že sa ich syn vráti.

Som znovu späť. ;) Nebojte sa. Už len umrie pár osôb, ale skončí to happyendom.
Čo na to zatiaľ hovoríte?